| ZRKADLENIE-ZRCADLENÍ | ||
| LETO 2006 | ||
Provokácia ako post scriptumPOČULI STE ICH, PAVOL ORSZÁG?Čítam tu v novinách, že najvýznamnejší spisovateľ pre rodákov je Hviezdoslav! Nno ... Kebyže najposvätnejší, nepoviem. To by sedelo. Pretože k posvätnému sa naozaj možno blížiť s hlavou čistou, so zástavami, s pomalou dôstojnosťou, v srdci ký´s jemný bôľu odtienok. Všetci majú povedomie, všetci vedia, čo sa patrí. Nepočuť špaliermi bežať splašenú otázku, že prepánajána, a to čiu ozrutnú sochu nesú pod baldachýnom? Lebo všetci do jedného poznajú na Slovensku posvätné meno básnika, čo pamätník si vozvýšil a sláva tkla jeho sa hviezd, i tri posvätné básnika slogany o tom, kde tlak najviac voľňeje, prečo vždy netrá bolo haniť i čo za krásota a milota sa odráža v ich reči od plota. Posvätného len posvätným citom si možno uctiť, precítene ho bozať, hlboko v srdce si ho vryť.
Čo za vrtochy to zas u teba, há, dievča protivné? Nehnevajte sa na mňa, rodáci Slováci, ale ja vám neverím. Márne oči na mňa pleštíte. Podľa mňa je to s Hviezdoslavom na Slovensku ešte horšie ako s posvätnou vierou. Lebo do kostola sa, napríklad, celkom určite chodí častejšie ako k Hviezdoslavovi. Zo všetkého najviac sa patrí, to bez debaty, ale tiež - čo keby náhodou naozaj niekto zhora sa díval? To potom vskutku by sa dalo hovoriť o veľkom užitočnom význame kostola. Ale nejaký bláznivý starý jurista s bodkovanou mašľou pod krkom, čo si chodil s paličkou, tou družkou blúdení, na prechádzky - kým biedny ľud sa v potu tvári! - a sa citne potriasal nad kaškou v úboči, kto toto by - medzi nami a Maticou slovenskou - mohol brať smrteľne vážne? Áno, krešú sa mu sochy, recituje sa mu občas z tribún tá jedna - vlastne nie, zle som povedal, pani redaktorka, toto vystrihnite - dve básne, keď idú byť voľby, ale celé to je len také národné ohrievanie si múďov skokmi ponad posvätnú vatru, ako už bol povedal iný klasik.
A preds´ i jej spurnosť je roztomilá Nepoznám v mojom širokom - ďalekom okolí jediného človeka, ktorý by si dobrovoľne - za svoje peniaze! - išiel do knihy kúpiť Hviezdoslava. A - pozor! - ktorý by si ho potom doma aj pravidelne čítal. Recitoval - myslím tie tri školopoviné slogany - možno, to nehovorím, v kúpeľni pred zrkadlom ľudia robia aj šialenejšie veci. Skrátka, neverím vám, rodáci Slováci, že naozaj máte Pavla Országa za najvýznamnejšieho slovenského spisovateľa. Na koho to hráte? Kedysi dávno, tuším básnik Moravčík to bol, čo hviezdneho baťka neúctivo nazval veršovaným mamutom. Prihláste sa, ktorí môžete povedať, že ste aspoň ten chlpatý chobot z neho poťažkali v dlani. Napríklad tú jeho časť, z ktorej som vám dnes od Pavla Országa citovala o sebe, jeho tiež platonickej obdivovateľke.
VIOLA VYHOLENÁ-ŠÍPIVÁ Z KRIVOLAKEJ PRTE Zpět na obsah |