Poviedka 2004

K. K. BAGALA - OTEC I MATKA

Čo vás priviedlo k myšlienke organizovať súťaž Poviedka? Bol to marketingový ťah vášho vydavateľstva L.C.A, altruistický počin alebo oboje súčasne?

- Skôr altruistický počin. Chcel som povzbudiť spisovateľov literárnou súťažou, dať im najavo, že je tu aspoň jeden človek, ktorý má záujem čítať, čo napíšu. Zdalo sa mi, že poviedka je na to ideálna. Verím, že mnoho ľudí vďaka tomu začalo písať. Poviedka môže ukázať, čo v kom je, ale viem, že je to len nejaký medzistupeň toho, aby sa začal venovať literatúre.

Očakávali ste až taký ohlas?

- Očakával som ohlas zo strany spisovateľov, keďže súťaž s takýmto duchom na Slovensku absentovala. Mojím pôvodným zámerom bolo robiť ju iba sporadicky, len raz za čas, nie každý rok. Avšak do prvého ročníka prišlo vyše 800 poviedok, a to mi vyrazilo dych. Takéto množstvo ma povzbudilo v tom, aby som súťaž vyhlasoval každoročne a ukázalo sa, že na Slovensku je široký potenciál píšucich autorov.

Čo sa v súťaži rokmi menilo?

- V počiatkoch Poviedky boli v porote spisovatelia a literárni kritici. V súčasnosti dávam priestor tým, ktorí v nej uspeli v predchádzajúcich ročníkoch. Je to ďalší podnet, prečo sa jej zúčastniť. V podmienkach súťaže sa nič nezmenilo. Príspevky musia byť anonymné, s rozsahom maximálne pätnásť strán, zasielané v troch kópiách. Tradične prvého decembra vyhlásim jej ďalší, v poradí už deviaty ročník. Bližšie informácie o súťaži môžu záujemcovia nájsť na stránke www.poviedka.sk.

Na čo ste v súvislosti so súťažou najviac hrdý?

- No na samotnú súťaž, pretože si myslím, že je to to najhodnotnejšie, čo som dokázal urobiť pre našich spisovateľov - dať im možnosť uspieť v konkurencii spomedzi tisícky účastníkov. Všetkým laureátom dávam šancu vydať aj samostatnú knižnú publikáciu. Teší ma, že mnohí spisovatelia, ktorým som na základe úspechu v Poviedke publikoval knihu, získali prestížne literárne ocenenia. Napríklad Pavol Rankov získal medzinárodnú literárnu cenu Premio Letterario Internazionale "Jean Monnet". Okrem toho je laureátom prestížnej Ceny Ivana Kraska, ktorú získali aj Monika Kompaníková, Márius Kopcsay, Peter Krištúfek a ďalší.

Ako hodnotíte najnovší ročník? Prečo nebola udelená prvá cena?

- Jednotlivé ročníky sú vždy o kúsok ďalej, iné, nové, aj lepšie. Mám radosť, že sa do popredia dostáva príbeh a ustupuje účelové experimentovanie. Tento rok sa porota nedokázala ujednotiť na víťaznej poviedke, preto sa rozhodli pre kompromis - dve druhé a dve tretie miesta. Nechali tak priestor, aby na prvé miesto nastúpil až ten produkt, ktorý osloví všetkých členov poroty.

Chystáte aj súťaž Román?

- Súbeh Román som chcel založiť už pri piatom ročníku Poviedky, ale, bohužiaľ, súťaž vtedy nebola ešte natoľko stabilizovaná. Teraz sa blíži jej jubilejný desiaty ročník, podmienky sú iné. Žiaľ, literárna scéna na Slovensku - aspoň v prozaickej tvorbe nie je kompletná. Je tu síce dosť spisovateľov, ale tí píšu prevažne krátke žánre. Treba im dať najavo, že sa od nich očakáva, aby sa rozpísali do väčších epických foriem, ktoré na Slovensku absentujú.

VLADIMÍR SKALSKÝ