Záborská: Rovnaká práca by mala byť rovnako odmenená

Medzi Vašimi volebnými prioritami pre voľby do Európskeho parlamentu bolo aj spravodlivé ocenenie práce a každého tvorivého úsilia pri tvorbe hodnôt. KDH deklarovalo ako svoju predvolebnú prioritu zachovanie kompetencií národných štátov v sociálnej a daňovej oblasti. Ako teda chcete z pôdy EP dosiahnuť kompromis medzi týmito dvoma prístupmi?

V tom nevidím žiaden problém, skôr naopak. Nie je predsa možné, aby sa pod rúškom "spravodlivosti" presadzovala rovnosť platov alebo sociálnych kompenzácií vo všetkých štátoch únie. Výška platu závisí aj od produktivity práce a tá je zatiaľ v nových členských krajinách EÚ podstatne nižšia. Preto si musia národné štáty zachovať kompetenciu rozhodovať hlavne v daňovej politike.

Považujete za jedno z práv žien aj nárok na rovnaký plat, aký za rovnakú prácu dostávajú muži? Ako hodnotíte situáciu na Slovensku v tejto oblasti?

V každom prípade by mala platiť zásada, že rovnaká práca, vykonávaná rovnako odborne a kvalitne, by mala byť rovnako odmenená. Na Slovensku, ale myslím že aj inde vo svete, sa táto zásada nedodržiava. Rozdiel vidím hlavne medzi súkromným a štátnym sektorom. Štátny sektor garantuje rovnakú výšku mzdy na tabuľkové miesto bez ohľadu na pohlavie, ale na druhej stane diskriminuje ženu tým, že nezapočítava obdobie starostlivosti o deti do počtu odpracovaných rokov, čo považujem za nespravodlivé. Osobne si myslím, že je potrebné čo najskôr vypracovať kritéria na hodnotenie práce matky doma a započítať toto obdobie minimálne ako neodbornú prax. Malo by to význam nielen pre aktuálny príjem, ale aj pre výpočet dôchodku. Ženy sú nižšie hodnotené aj v oblasti pohyblivých zložiek príjmu. Zamestnávateľ v nich obyčajne zohľadní sťaženú disponibilitu ženy, jej častejšiu práceneschopnosť a absenciu súvisiacu s materstvom a starostlivosťou o rodinu. Nevidí pritom jej prínos pre spoločnosť. V súkromnom sektore je výška príjmov stále poznačená nedostatkom pracovných miest a častou odkázanosťou žien prijať aj menej platenú prácu. Samozrejme, aj tu hrá veľkú úlohu faktor disponibility. U slobodných alebo bezdetných žien je rozdiel medzi hodnotením práce ženy a muža, podľa môjho názoru menší.

Vaše vymenovanie na post predsedníčky Výboru pre práva žien a rovnosť príležitostí v EP bolo kritizované v súvislosti s Vaším postojom k interrupciám. Ako to vnímate?

V otázke interrupcií išlo o nedorozumenie, táto otázka totiž nie je v kompetencii EP, ale výlučne v kompetencii národných štátov. Preto sa čudujem postoju niektorých členov výboru, ale aj niektorých slovenských NGO, že pre môj postoj k interrupcii kritizovali moju nomináciu.

Je podľa Vášho názoru možné zlúčiť práva žien a právo na interrupciu?

Nie celkom rozumiem Vašej otázke, lebo predpokladám, že aj v druhom prípade ide o právo ženy, tentokrát na interrupciu. Ak však budeme akceptovať skutočnosť, že pri interrupcii, umelom ukončení tehotenstva, ide u ženy o právo na kvalitu jej života, ale u dieťaťa o existenciu jeho života, právo na život má prednosť. V každom prípade chcem podčiarknuť, že je veľmi ťažké posudzovať ženu, ktorá sa pre interrupciu rozhodne.

Aký je Váš názor na prípadný vstup Turecka do EÚ s ohľadom na kresťanský základ Európy?

Treba povedať, že je to otázka, na ktorú nemá jednoznačnú odpoveď väčšina politikov EÚ. Keby Turecku v roku 1999 nebol daný prísľub na vstup, postoje by boli určite ešte zdržanlivejšie. V každom prípade si treba uvedomiť, že Turecko nie je európsky štát a jeho vývoj bol len okrajovo ovplyvňovaný kresťanstvom. Myslím si, že privilegované partnerstvo by bolo riešením vzniknutej situácie.

Doterajší vývoj európskej integrácie smeroval k jej prehlbovaniu. Ako je teda zlučiteľná európska integrácia a zachovanie národnej suverenity štátov?

Európska integrácia vznikla ako spolupráca národných štátov na základe zmlúv. Zmluvy medzi európskymi národmi a štátmi musia rešpektovať realitu a snažiť sa udržať mocenskú rovnováhu. Dôležité je nevytvoriť nadnárodné mocenské centrum, ktoré túto rovnováhu poruší.

KDH podporuje koncepciu Európy národných štátov a zachovanie národnej suverenity v mnohých otázkach. V čom vidíte prínos pre Slovensko?

Otcovia Európy vedeli, čo robia, keď za jeden z najdôležitejších princípov vybrali princíp subsidiarity. Ak chceme byť dôslední v presadzovaní subsidiarity, musíme trvať na tom, aby národné štáty rozhodovali o všetkom, o čom dokážu a prenášali na úniu iba to, čo je nevyhnutné. Nemôžeme sa zbavovať zodpovednosti za nás samých. Prílišná centralizácia predražuje administratívu a som presvedčená, že spôsobuje degeneráciu kultúry národa a stratu jeho schopnosti riešiť si vlastné problémy. Ako hovorieval môj otec, Európa musí zostať mozaikou, kde jednotlivé kamienky budú mať jemne obrúsené hrany, ale nestratia svoju farebnosť.

Súhlasíte s názorom, ktorý deklaruje združenie Iniciatíva proti európskej ústave, že "ústavná zmluva EÚ obsahuje sľuby, ktoré sú vo svojej podstate smiešne a nereálne?"

V texte Iniciatívy proti európskej ústave sa píše, že dáva nesplniteľné sociálne sľuby. Sociálne práva, ktoré garantuje text Ústavnej zmluvy EÚ, kladú veľké nároky na verejný rozpočet. Tieto nároky je možné uspokojiť len tak, že sa zvýši daňové zaťaženie, alebo znížia existujúce výdavky na administratívu, slovenskú alebo európsku. Nemôžeme sľubovať ľuďom viac, ako im môžeme reálne dať.

Väčšina členských strán Skupiny európskej ľudovej strany podporuje prijatie európskej ústavy. KDH je proti. Ako si vysvetľujete rozdiel medzi postojmi KDH a ostatných konzervatívnych strán?

KDH od samého začiatku venovalo veľkú pozornosť príprave Ústavnej zmluvy a vidíme niektoré riziká jej prijatia, najmä v nedôslednom dodržiavaní princípu subsidiarity. Vážne výhrady majú však aj niektoré konzervatívne strany v politickej skupine EPP-ED a aj niektorí jednotliví poslanci. Rozhodne názor v rámci frakcie nie je jednotný.

Aký je Váš názor na spoluprácu konzervatívnej a socialistickej skupiny v Európskom parlamente? Nebola by pre konzervatívnu skupinu výhodnejšia tvrdšia politika?

Spolupráca medzi konzervatívnou a socialistickou politickou skupinou je predovšetkým v technickej oblasti, aby Európsky parlament ako inštitúcia fungoval čo najlepšie. Ich spolupráca v oblasti vecnej stránky politiky je len okrajová. Každá z týchto politických frakcií háji svoje programové priority.

Ako vnímate posilnené partnerstvá v Európe, máme na mysli francúzsko-nemecký vzťah? Prospieva, alebo škodí integrácii?

Európska integrácia vznikla práve zo vzťahu medzi Nemeckom a Francúzskom. Aj keď súčasný stav už zďaleka neodráža ten spred 50 rokov, je však taký silný, že ho musíme prijať ako fakt. Sú situácie, v ktorých prospieva a sú iné, v ktorých možno škodí.

Myslíte si, že spolupráca Francúzska a Nemecka ohrozuje nezávislosť, alebo suverenitu malých štátov pri ovplyvňovaní budúcnosti EÚ?

Na túto otázku sa nedá odpovedať jednou vetou. V každom prípade je predovšetkým na malých štátoch, aby si svoju nezávislosť a suverenitu chránili, hlavne dôsledným dodržiavaním princípu subsidiarity.

Máte pocit, že francúzski a nemeckí poslanci majú až také podobné názory, ako by sa to mohlo zdať z najvyššej politickej úrovne?

Ich názory sú podobné hlavne na ekonomické otázky. Naopak, v oblasti kultúry alebo vzťahu ku kresťanstvu sú často odlišné.