Na tradičnej zabíjačke v Kondoroši

Spoločnosť priateľov pre skrášľovanie Kondorošu pred piatimi rokmi zakúpila jednu z najstarších budov tejto békešskej, dodnes aj Slovákmi obývanej obce. Lokálpatrioti za pomoci vedenia na naše pomery veľkej dediny v starom sedliackom dome zriadili Slovensko-maďarský oblastný dom so stálou miestnohistorickou zbierkou, ktorý slúži aj ako tvorivá dielňa umelcov. Dom sa v uplynulých rokoch stal nielen vyhľadávanou turistickou atrakciou, ale aj obľúbeným domovom miestnych pestovateľov ľudových tradícií a bázou po celý rok očakávaných podujatí, ako sú Deň beťárov, Deň kukurice či zabíjačka.

O kondorošskej tradičnej zabíjačke sme sa dozvedeli z tretej ruky a keďže 9. novembra naša cesta beztak viedla cez osadu, dali sme sa zlákať vidinou pochúťok. Pohostinní "gazdovia" nás privítali najlepšou pálenkou (nielen bližšieho) okolia, akoby len nás boli čakali. Už po prvom poldeci prezradili, že zabíjačka poskytuje iba rámec nekaždodenného stretnutia predstaviteľov občianskej sféry, miestnej slovenskej samosprávy, obecného zastupiteľstva a "vládnych kruhov". A skutočne, i keď nie priamo "pri hrnci", ale zato kdesi okolo kotlov sa z nekaždodenného "rokovania" tešili predstavitelia úradu parlamentného ombudsmana, rezortu školstva a zdravotníctva, pričom o. i. v osobe vedúceho odboru Antona Paulika bol zastúpený i Úrad pre národné a etnické menšiny. Hostia prešli na koči celú dedinu a potom šikovné lobovanie kondorošských lokálpatriotov (zatiaľ nevieme, s akými úspechmi) pokračovalo aj pri vynikajúcich zabíjačkových špecialitách. Krv na cibuľke s praženou pečeňou, zabíjačková polievka, plnená kapusta, pečienka, jaternice, krvavnice a vychýrené klobásy určite dokážu byť aspoň tak presvedčivé ako dôkladne vypracované, z každej strany nepopierateľnými argumentmi podložené veľkolepé plány, súbehy a projekty na písacích stoloch kompetentných. Len aby ich o rok nečakali Kondorošania poriadne napaprikovaní...

Imrich Fuhl

obsah | svět - svet