Vojvodinskí Slováci očakávajú pomoc

So zástupcami slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine sa začiatkom októbra, počas návštevy Juhoslovanskej zväzovej republiky, stretol predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. V tejto oblasti na severe Srbska žije už vyše 250 rokov veľká slovenská menšina, ktorá má i dnes mnohodesaťtisíc členov.

Tragická dopravná nehoda, pri ktorej zahynul riaditeľ odboru na Ministerstve hospodárstva SR Peter Jonáši a juhoslovanský vodič z premiérovej kolóny a ktorá bola príčinou prerušenia návštevy Mikuláša Dzurindu v Juhoslovanskej zväzovej republike koncom augusta, si počas jej jesenného pokračovania vyžiadala maximálne bezpečnostné opatrenia. Cestu kolóny automobilov s premiérom monitorovali policajné hliadky takmer na každom kilometri. Pripojenia všetkých vedľajších ciest boli zablokované už dlhší čas pred prejazdom kolóny, čo vytváralo značné dopravné zápchy.

V sedemtisícovej vojvodinskej obci Kovačica, obývanej z 80 percent Slovákmi, otvoril Dzurinda 50. ročník Kovačického októbra, už tradičnej kultúrnej udalosti, ktorá sa odohráva v priestoroch miestnej Galérie insitného umenia. Slovenský premiér tiež hovoril s predstaviteľmi slovenskej menšiny v Banáte a Báčskom Petrovci, ako aj s reprezentantmi Matice slovenskej v Juhoslávii. Počas stretnutia s kovačickými krajanmi vyslovil potešenie nad tým, že zmeny, ku ktorým došlo pred rokom v JZR, umožňujú rozvíjať vzťahy medzi oboma krajinami, a tým aj podporovať rozvoj kultúry a vzdelávania slovenskej menšiny v Juhoslávii.

Premiér Dzurinda sa odviezol v autobuse, ktorý je darom vlády SR príslušníkom slovenskej národnostnej menšiny v Juhoslávii. Ubezpečil, že dnešná prvá návšteva predsedu slovenskej vlády medzi krajanmi vo Vojvodine je len začiatkom série návštev reprezentantov vlády SR, ako aj významných kultúrnych inštitúcií . Pripomenul, že už budúci týždeň navštívi Báčsky Petrovec minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. Slováci žijúci v juhoslovanskej Vojvodine privítali návštevu predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Považujú to za potvrdenie starostlivosti Slovenska o ich život na dolnej zemi a prejav ochoty pomôcť v zachovaní kultúrnych tradícií, ktoré pretrvávajú už viac než štvrť tisícročia. Povestná je napríklad bezprecedentná divadelnícka tradícia.

Šéfredaktorka slovenskej redakcie novosadského rozhlasu Anna Makanová uviedla, že sa po prvý raz sa stretla s niektorým zo slovenských premiérov. Potešilo ju, že sa zaujímal aj o postavenie slovenských médií v Juhoslávii, medzi ktoré patria nielen časopisy, či rozhlas, ale napríklad aj súkromná regionálna televízia. Anna Makanová by privítala predovšetkým technickú pomoc v šírení vysielania v slovenčine, ktoré v súčasnosti pokrýva iba 20 percent toho územia, ktoré pokrývala pred bombardovaním Juhoslávie v roku 1999. Technika, na ktorej vysielajú, bola podľa nej zastaraná už pred desiatimi rokmi. Poukázala aj na nedostatok odbornej literatúry pre novinárov, okrem iného slovníkov. Farár slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii Martin Cicka z Padiny vyslovil potešenie, že sa mosty spolupráce medzi Slovenskom a slovenskou menšinou v Juhoslávii budujú a nebúrajú. Je presvedčený, že dnešná návšteva pomôže Slovákom žijúcim na tomto území. "Ak bude dobre ľuďom, bude dobre aj cirkvi," dodal Cicka. Podľa predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Rastislava Surového, návšteva znamená veľa, lebo je potvrdením záujmu slovenskej vlády o Slovákov v Juhoslávii.