Aj zásluhou Slovákov ide na kométu misia

"Podieľali sme sa na tvorbe elektronického servisného systému, ktorý zabezpečí spojenie medzi dvoma časťami tejto kozmickej sondy," rozpráva Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. S Európskou kozmickou agentúrou spolupracuje košický ústav prostredníctvom írskej národnej univerzity.

Sonda váži takmer tri tony a impulz, ktorý získa od nosnej rakety Áriám 5, nepostačí na prekonanie obrovskej vzdialenosti ku kométe. Preto bude musieť viackrát obletieť susedné planéty a využiť ich gravitačnú silu. Aj tak doletí ku kométe 67P, ktorá má priemer dva kilometre, až o 10 rokov.

Rosetta sa skladá z dvoch modulov. Orbitálny zostane na obežnej dráhe okolo kométy, kým druhý na nej pristane a ukotví sa na povrchu jadra kométy. Okrem snímkovania a rôznych meraní uskutoční aj malý sondážny vri.

"Kým oba moduly budú spojené, komunikácia medzi nimi prebehne po špeciálnom kábli - takzvanej pupočnej šnúre, po oddelení modulov jej funkciu prevezmú rádiové vysielače a prijímače," vysvetľuje Baláž. Na kvalitu tohto systému sa kládli mimoriadne vysoké nároky. Záverečné štádium jeho tvorby sa preto uskutočnilo nie v košickom ústave, ale v "superčistých západoeurópskych laboratóriách pod častým dohľadom inšpektorov kozmickej agentúry". "Ešte predtým som si musel zvyšovať kvalifikáciu absolvovaním špeciálneho kurzu a získaním príslušného certifikátu v školiacom stredisku agentúry v Mníchove," zdôveruje sa slovenský fyzik.

Profesor Jozef Masarik z Univerzity Komenského v Bratislave sa zase podieľal na vývoji prístroja, ktorý umožňuje merať gama žiarenie unikajúce z jadra kométy. "Tento prístroj pracoval už na americkej sonde Pathfinder, ktorá pred siedmimi rokmi úspešne pristála na Marse, Rosetta bude mať podobný," hovorí Masarik. Oba prístroje vznikli v Inštitúte Maxa Planka v Mainzi. Podľa Masarika môže výskum komét a asteroidov objasniť mnohé základné otázky pôvodu slnečnej sústavy, ale aj života na Zemi. "Keď pôvod života na Zemi nie je objasnený, vzniká zákonite otázka, či ho sem nepriniesla nejaká kométa, a Rosetta môže prispieť k odpovedi," tvrdí kozmický výskumník. Najprv sa však musí vydariť štart, predchádzajúci v januári 2003 totiž nevyšiel.

Názov sondy je viac ako symbolický. Práve v egyptskej Rosette totiž francúzsky archeológ Champollion kedysi našiel dvojjazyčnú dosku s nápismi, ktoré pomohli rozlúštiť tajomstvo hieroglyfov.