Slováci v Chorvátsku

V Chorvátskej republike sa podľa posledného sčítania ľudu prihlásilo k slovenskej národnosti okolo 6000 obyvateľov. Najnovší archívny výzkum historikov prináša doklady o prítomnosti prvých Slovákov na tomto území zo začiatku 18. stor. Väčšie skupiny Slovákov prichádzali neskôr, zhruba pred 100 až 150 rokmi.

Po vyhnaní Turkov sa v rámci migračného procesu v monarchii Habsburgovcov sťahovalo obyvateľstvo z preľudnených severných krajov Uhorska na juh, a teda i do chorvátskej Slavónie a západného Sriemu, bohatých na lesy a úrodnú pôdu. Presidľovanie presahovalo rámec jedného storočia a dotýkalo sa nielen Slovákov. V rôznych časových úsekoch sa sťahovali Česi, Nemci, ale aj Maďari, Pioliaci a Ukrajinci. V čase masovejšieho sťahovania pred vyše 100 rokmi si Slováci prenajímali v "Dolnej zemi" pôdu a postupne ju na záklde kúpno-predajných zmlúv získávali do vlastníctva. Za nesmierne ťažkých podmienok. si novousadlíci vydobbýjali pôdu jutro po jutre. Divokú prírodu, močiare a lesy plné zveri bolo treba premôcť tvrdou prácou. V zime kličovali lesy a od jari do jesene pracovali na panských majetkoch. Na vykličovaných priestoroch si stavali prvé obydlia. S pribúdaním príbytkou sa osady čoraz zväčšovali.

Slováci v Iloku, západosriemskom mestečku pri Dunaji a v jeho okolí, na hranici Chorvátska s juhoslovanskou Vojvodinou, majú osobitnú históriu. Do tohot kraja, bohatého na vinnú révu, prichádzali prvý Slováci na panstvo kniežat Odescalchi. Tí, ktorí sa tu po odchode Turkov postupne usádzali (i vrátane pôvodných obyvateľov vracajúcich sa späť po tureckej expanziiä, sa venovali poľnohospodárstvu, najmä vinohradníctvu.

V priebehu mnohých desaťročí sa Slováci koncentrovanejšie usadili v týchto oblastiach: Rijeka, Záhreb, Obce v oblasti Pakraca, Obce v oblasti Požegy, Obce v oblasti Orachovice (chorv: Orahovice), Obce v oblasti Našic, Obce v oblasti Ďakova (chorv.: Djakovo), Osijek a okolie a spomínaný Ilok a okolie. V oblastiach, kde Slováci predstavovali nižšie percento obyvateľstva, podliehali asimilácii rýchlejšie. V takýchto mestách v súčasnosti neraz svedčia o ich slovenskom pôvode iba priezviská v matrikách.

Väčšina Slovákov v Chorvatsku je rímskokatolíckeho vierovyznania. Slováci evanjelici augsburského vierovyznania sa po vydaní cisárskeho patentu, ktorý povoľoval sťahovanie protestantov na pravý breh Dunaja, prichádzali z Vojvodiny do západného Sriemu. Vo väčšine obcí Slováci dlho nemali svoje školy so slovenským vyučovacím jazykom. Aj keď sa podieľali na stavbe škôl, chývali im slovenský učitelia. Zväčša až v 30. rokoch 20. storočia sa zakladali v miestnych školách slovenské oddelenia.

Spolkový a kulturný život slovónskych Slovákoch v jednotlivých regiónoch sa formoval pomali v dôsledku nedostatku slovenskej inteligenciem, ktorá absentovala v sociálnej štrukture slovenských prisťahovalcov. Najdlhšiu tradíciu - od roku 1914 - má slovenské divadelné ochotníctvo v Iloku. V roku 1921 bol založený v Osijeku Československý zväz v Kráľovstve SCHS, ktorý si vzal pod patronát školy a iniciatívne zakldanie knižníc a čítární. Ilockí Slováci šírili kultúru a osvetu prostredníctvom Spolku československých akademikov Ľudovíta Štúra (1925) a Slovenského čítacieho spolku (1928), spojením ktorých vznikol Slovenský kulturný osvetový spolok Ľudovíta Štúra. V roku 1952 si Iločania postavili kultúrny stánok - Slovenský národný dom. Vo vetších mestách, kde žila slovenská komunita spolu s českou, sa v 30. rokoch 20. storočí zakladali Československé besedy. Ústredný spolok Čechov a Slovákov v Chorvátsku so sídlom Daruvare vyvíjal čonnosť od roku 1944. V povojnovom obdodí sa až od začiatku 70. rokov intenzívnejšie aktivizovali tanečné, spevácke a hudobné skupiny, ktoré sa neskôr zúčastňovali na mnohých festivaloch na Slovensku. Postupne tiež začali Slováci z Chorvatska nadväzovať kontakty s obcami v tých regiónoch Slovenska, odkiaľ pochádzali ich predkovia.

Nová kapitola života slovenskej národnostnej menšiny sa datuje od vzniku samostatnej Chorvátskej republiky (1991), ktorá podporuje rozvoj národnostných menšín. Slováci sa v obnovenej ústave uvádzajú jako ústavná národnostná menšina so všetkými právami a povinnosťami. V roku 1992 bola založená Matica slovenská V Chorvátskej republike. Od roku 1998 so zmeneným názvom (Zväz Slovákov so sídlom v Našiciach) zastrešuje 12 miestnych odborov Matice slovenskej. Aktívnu činnosť vyvíja aktívnu činnosť v troch sekciách: 1. pre školstvo a otázky národnosti, 2. pre kultúru, divadlo a šport, 3. pre históriu a informatiku. Tlačovým orgánom Zväzu je kultúrno-spoločenský mesačník Prameň.

Najucelenejšiu práco o Slovákoch v Chorvatsku na základe štúdia prameňov k dejinám a osobných rozhovorov so Slovákmi v jednotlivých obciach a mestách predstavuje priekopnické dielo otca Víta Ušáka, SDB Slováci v Chorvatsku (1978). V súčasnosti z výsledkoc svojich výzkumov v chorvátskych archívoch pripravuje syntetické dielo o dejinách Slovákov v Chorvatsku historička Doc. PhDr. Kvetoslava Kučerová, CSc.