Dubčeka ocenia vo Florencii

Významný slovenský politik Alexander Dubček sa in memoriam stane čestným občanom talianskeho mesta Florencie. Slávnostný akt by sa mal uskutočniť na prelome apríla a mája v paláci Vecchio. Mesto schválilo Dubčekovo čestné občianstvo už v roku 1991.

Alexander Dubček (1921 - 1992) bol v protagonista reformného hnutia v ČSSR. Roku 1963 sa stal prvým tajomníkom ÚV KSS a od januára 1968 prvým tajomníkom ÚV KSČ. Jeho nástupom do tejto funkcie sa začalo obdobie uvoľňovania, do praxe vstúpili mnohé reformy - začali sa realizovať idey "socializmu s ľudskou tvárou".

Toto obdobie, ktoré dostalo názov Pražská jar, sa skončilo inváziou piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR dňa 21.8.1968. V apríli 1969 nastúpil do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ Gustáv Husák a nastolil éru tzv. normalizácie. Dubček sa stal najprv predsedom Federálneho zhromaždenia a neskôr krátkodobo bol veľvyslancom v Turecku. Roku 1970 bol však pozbavený všetkých funkcií a zatlačený do úplnej izolácie. Až do svojho odchodu na dôchodok bol zamestnaný v Západoslovenských štátnych lesoch ako referent pre mechanizáciu.

Po novembri 1989 sa Dubček vrátil na politickú scénu a po dvadsiatich rokoch sa znovu stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Dňa 14.3.1992 vstúpil A. Dubček do SDSS a na druhom zjazde strany 28.3.1992 sa stal jej predsedom a lídrom pre parlamentné voľby 1992, v ktorých bol zvolený za poslanca Snemovne národov FZ.

Dňa 1.9.1992 počas cesty za svojimi poslaneckými povinnosťami utrpel A. Dubček pri autonehode na 88. km diaľnice Dl neďaleko Humpolca (v Česku) ťažké zranenie - bol prevezený do pražskej nemocnice Na Homolke, kde 7.11.1992 zraneniu podľahol. Je pochovaný na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.

Meno Alexandra Dubčeka je známe na celom svete, je uznávaný ako protagonista procesu demokratických premien vo východnej Európe (ktorý predstihol dobu o dve desaťročia - až roku 1985 po nástupe M. Gorbačova začalo v ZSSR obdobie perestrojky). Mnohé univerzity mu udelili čestné doktoráty, viaceré inštitúcie ho poctili cenami za ľudské práva a Európsky parlament mu udelil cenu A. Sacharova.