Slovensko má morské dno, no zatial na ňom prerába

Aj tohto roku zaplatí Slovenská republika okolo 6 miliónov korún v amerických dolároch za prenájom morského dna v Tichom oceáne. Ide o rozlohu približne 10-tisíc štvorcových kilometrov v hĺbke štyri až päť kilometrov medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom. Názory odborníkov na prenájom sa rôznia. Jedni to považujú za prezieravosť, kým ďalší za plytvanie štátnymi peniazmi.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí posiela každoročne 150 000 dolárov do Štetína, kde sídli organizácia Interoceanmetal. Jej ďalšími členmi sú Poľsko, Česko, Rusko, Bulharsko a Kuba. Ročný poplatok vo výške 3- až 4-tisíc dolárov inkasuje od Slovenska už 10 rokov aj Medzinárodná organizácia pre morské dno so sídlom v Kingstone na Jamajke.

"Z prvého poplatku sa financuje aj prieskum slovenského úseku dna, z druhého prevádzka organizácie na Jamajke, ktorá nám ho pridelila," vysvetľuje Jozef Franzen z ministerstva životného prostredia. Franzen zastupuje slovenskú vládu v Rade splnomocnencov Interoceanmetalu.

Z ďalších peňazí daňových poplatníkov sa financuje účasť zástupcov Slovenska na zasadnutiach spomínaných organizácií. V marci 2000 vyšlo najavo, že jedna cesta nášho delegáta na kongres v Kingstone stojí 6 000 dolárov. "To nie je veľa vzhľadom na to, že raz budeme ako jedna z mála krajín ťažiť nerastné bohatstvo z morského dňa," povedal vtedy na obhajobu týchto nákladov minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Mangánové zemiaky z dna

Aj Franzen je presvedčený, že je to výhodná investícia do budúcnosti, lebo na prenajatom úseku morského dna sa nachádzajú zdroje úžitkových kovov. Ich celková hodnota v súčasných svetových cenách sa odhaduje na 25 miliárd dolárov. Ide o takzvané polymetalické konkrécie, útvary veľkosti asi ako zemiak alebo karfiol, ktoré obsahujú najmä mangán, meď, nikel a kobalt.

"Na ich ťažbe sa Slovensko bude prednostne podieľať, len čo bude k dispozícii vhodná technika a len čo to bude ekonomicky výhodné," zdôrazňuje Franzen. Podľa neho to bude najskôr po roku 2012, no nevylučuje, že až o 20 alebo dokonca 30 rokov. "Raz však príde deň, keď sa zásoby na pevnine minú a morské dno odrazu bude strašný šláger," dodáva vzápätí Franzen.

Na otázku, či v prípade krajnej núdze by Slovensko mohlo svoj podiel v Interoceanmetale speňažiť už teraz, dáva však zápornú odpoveď. Náš úsek morského dna sa totiž ešte len skúma a zatiaľ chýba technika, ktorá by umožnila takúto ťažbu. Franzen však pripúšťa odpredaj nášho podielu v budúcnosti. Slovensko sa len musí dobre pripraviť, aby v okamihu, keď sa objaví záujemca, mu ho mohlo výhodne odpredať. "Raz sa určite objaví, lebo to nie je taká utópia, ako ťažiť suroviny na Mesiaci," opakuje splnomocnenec pre morské dno.

Domáce poklady spia

Protichodný názor má na to riaditeľ Geologického ústavu SAV Jozef Vozár, ktorý pripomína, že Interoceanmetal je dedičstvom reálneho socializmu - preto je v ňom aj Kuba. Popredný slovenský geológ nevylučuje, že členstvo malého suchozemského štátu v Medzinárodnej organizácii pre morské dno môže mať preň istý geopolitický význam a stáva sa otázkou určitej prestíže. "Ako zdroj nerastných surovín však pre nás v dohľadnom čase nemá nijaký význam," prízvukuje Vozár.

Pritom Interoceanmetal je len jedným z dvanástich takzvaných pionierskych investorov, čo skúmajú morské dno v pridelenej časti Tichého oceánu. Spravidla disponujú oveľa väčším kapitálom aj výskumnými a technickými kapacitami ako štetínska organizácia.

Podľa Vozára by Slovensko urobilo lepšie, keby investovalo do prieskumu a ťažby domáceho surovinového bohatstva. Predovšetkým do veľmi perspektívneho ložiska mastenca v Gemerskej Polome, ale aj ložiska polymetalických rúd v katastri obce Čucma pri Rožňave, z ktorých možno získať najmä striebro a meď. "Existuje už na to potrebná technika aj technológie, chýbajú len tie desiatky miliónov, ktoré sme už investovali do morského dna," uzatvára Vozár.

VLADIMÍR JANCURA

obsah | svět - svet