Kulturista Adam Cibuľa opäť zlatý

Nútená prestávka trvala viac než päť rokov. Pred týždňom však vyhral domáci šampionát v Prešove a nebolo pochýb, že aj na ME v Budapešti bude skvelý. To potvrdil, získal v poradí svoje tretie zlato a každý rozhodca ho dal na prvé miesto.

Pred jedenástimi rokmi ste práve v hlavnom meste Maďarska vyhrali európsky šampionát. Teraz ste to zopakovali v tom istom dejisku. Odvtedy sa však všeličo zmenilo...

- Určite. Vtedy som začínal, teraz som už zrelý chlap, v septembri budem mať štyridsať rokov. Medzitým som sa dopustil omylov, prehreškov, mal som rôzne problémy so životosprávou a disciplínou. No povedal som si, že je čas zmeniť to.

Tento krok prišiel sám od seba?

- Kulturistika ma vždy bavila a vedel som, že mám na to, aby som čosi dokázal. Veril som si, no podnet k návratu na pódium prišiel od trénera Dušana Ďubeka a starostu Klenovca Pavla Struhára. Oni ma potlačili, povzbudili a pomohli. Moja sociálna situácia nie je totiž ideálna. Musím živiť päť detí, rodinu a nemám robotu. Príležitostne tvrdo pracujem, pomáham na píle, pri chystaní dreva. Tak som sa udržiaval v kondícii.

Vraj vám stačili necelé tri mesiace na to, aby ste nadviazali na niekdajšiu slávu.

- Základy som mal, ale to by určite nestačilo. Vďačím za formu môjmu telu, danostiam od prírody.

Verili ste si pred nástupom na pódium?

- Pravdaže, inak by som tam nešiel. Sebavedomie musí mať každý kulturista, a to napriek skvelej konkurencii.

Boli ste lepšie pripravený než pred rokmi, keď ste chodili pravidelne na podujatia?

- Možno rovnako. Nejaké slabinky ešte mám, napríklad v partii brucha či dolných končatín, ale ruky sú moja silná zbraň. Stále je na čom pracovať.

Dokedy budete kulturistom?

- Možno do päťdesiatky. Naozaj neviem. Rokmi driny sa svalstvo stáva kvalitnejšie, z toho som aj teraz vyťažil.

Čo ďalej, máte ešte plány a méty, ktoré túžite pokoriť?

- Na majstrovstvách sveta som ešte nikdy nezískal medailu. Preto by som to rád skúsil už v jeseni v Moskve.