Archeológovia budú opäť kopať v Kuvajte

Prvú sezónu výskumnej misie, ktorá by mala trvať niekoľko rokov, absolvovali v novembri a decembri 2004. Objavili tu vtedy vzácne mezopotámske pečate s mytologickými výjavmi a klinopisnými nápismi. Našli sa aj základy kamenných stavieb, v ktorých boli zásobnice na potraviny, predmety dennej potreby ako rybárske háčiky, rydlá, britvy, nožíky, a šperky z kostí či množstvo keramiky. Nálezy patria do obdobia civilizácie Dilmun z čias Starobabylonskej ríše, datovanej rokmi 2400 až 1500 pred Kristom. Vo februári a marci 2006 sa do Kuvajtu opäť vyberie tím zložený z archeológov, archeobotanikov, archeozoológov, geofyzikov, geodetov a študentov Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Pokračovať budú v odkrývaní náleziska Al-Khedr.

Ako povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu (AÚ) SAV v Nitre, "okrem toho by sme chceli pokračovať v prieskume ostrova, kde vieme už o viacerých dôležitých náleziskách z doby bronzovej. S kuvajtskou stranou sme sa dohodli aj na prieskume starokresťanského kostola zo 6. storočia, ktorý objavili pred rokmi talianski archeológovia." Súčasťou pobytu slovenských archeológov v Kuvajte bude aj tentokrát verejná prednáška vedúceho výskumu v Kuvajt City. "Kuvajťania majú záujem o priblíženie nášho civilizačného prostredia. Minulý rok som prednášal o najstarších dejinách Slovenska a ich vzťahu k juhovýchodnej Ázii, teraz by chceli počuť niečo o dobe železnej, čiže o Keltoch na Slovensku ako aj v Európe," uviedol Pieta.

Slovensko-kuvajtská spolupráca bude pokračovať v lete archeologickou školou, ktorú pre Kuvajťanov prichystal AÚ SAV. Spočívať bude v terénnej praxi i teoretickej výučbe na výskumnej základni Havránok na Liptovskej Mare. Na rok 2006 sa plánuje aj výstava mezopotámskych pečatí v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave a výstava zachytávajúca najstaršiu históriu štátov v oblasti Perzského zálivu v priestoroch AÚ SAV v Nitre.