Židovský skvost v srdci Bratislavy

Bratislava má ďalšiu významnú pamiatku, v Európe jedinečnú. 8. 7. 2002 najvyšší predstavitelia štátu, bratislavskej židovskej náboženskej obce a svetového židovského spoločenstva slávnostne otvorili novovybudovanú hrobku rabína Chatama Sofera, jedného z najvýznamnejších učencov židovskej ortodoxnej viery. "Bratislava získava novú dominantu. Toto miesto je unikátom svetového významu," povedal prezident Rudolf Schuster, a zacitoval z náhrobného nápisu rabína Sofera: "Je korunou nádhery Pressburgu."

Hroby bratislavských mudrcov sa podarilo zachrániť aj vďaka unikátnej spolupráci mesta, židovskej obce a amerického Medzinárodného výboru na záchranu hrobov bratislavských mudrcov. "Židia majú dlhú pamäť. Budeme si dlho pripomínať túto spoluprácu. Podarilo sa nám splniť sen," povedal včera najvyšší rabín USA Yaakov Pollock, ktorý predniesol hlavný príhovor. Ani páliace popoludňajšie slnko nikoho neospravedlňovalo - pretože pamätník stojí na mieste bývalého cintorína, každý prítomný muž musel mať na hlave jarmulku, ktoré pozvaným rozdávali pri vchode do areálu.

Slávnostné strihanie pásky pred umelecky stvárnenými vrátami z hrubého drôtu sa celkom nevydarilo - nedočkaví zvedavci prenikli do vnútra už počas slávnostných prejavov. Ťažkým orieškom pri stavbe hrobky bolo dodržanie prísnych predpisov, ktorými ortodoxná židovská viera upravuje narábanie s mŕtvymi. Pri každom náleze kostí sa muselo prestať stavať a počkať, kým nebudú pochované na inom mieste. Na cintoríne sa nesmelo kopať. Na všetko dozeral špeciálne vyslaný mažgiah, ktorý sa riadil sa pokynmi samotného ortodoxného rabinátu v Jeruzaleme.

Židovské predpisy musel brať do úvahy aj architekt Martin Kvasnica. Aby k hrobu mohli prísť aj koheni, potomkovia kňazov, ktorí nesmú vstupovať na cintoríny, navrhol architekt most, ktorý vedie ponad cintorín.