Výhradu svedomia budú môcť uplatniť nielen veriaci, ale aj ateisti

Slovensko pripravuje podpis dokumentov o výhrade svedomia s katolíckou cirkvou a 11 ďalšími registrovanými cirkvami, toto právo si však budú môcť uplatniť aj občania bez vierovyznania alebo vyznávajúci inú vieru. Tvrdí to ministerstvo spravodlivosti a oslovení ústavní právnici.

Osoba bez vyznania si bude môcť uplatniť výhrady svedomia dvoma spôsobmi. "Podľa zmluvy o práve uplatňovať si výhrady vo svedomí, ktorá toto právo zaručuje bez výhrad každému bez skúmania jeho náboženskej príslušnosti, alebo podľa článku 24 ústavy," hovorí hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides.

Opačný názor má Jarmila Lajčáková, doktorandka na Právnickej fakulte v Toronte. Tvrdí, že výhradu svedomia si na základe zmlúv budú môcť uplatniť iba katolíci alebo ľudia hlásiaci sa k jednej z 11 registrovaných cirkví. "Výhradu si nemožno uplatniť na základe ateizmu, agnostizmu, pacifizmu alebo náboženstva iného ako v navrhovaných zmluvách," myslí si Lajčáková.

Ak bude chcieť ktokoľvek uplatniť výhradu svedomia a "bude to zodpovedať tomu, čo umožňuje zákon, tak je úplne jedno, či je veriaci, alebo nie", myslí si ústavný právnik Radoslav Procházka. Vyhlásil, že predstava o zisťovaní, či si výhradu svedomia uplatňuje veriaci, alebo nie, je "absolútne nepredstaviteľná a nebolo by to nijako realizovateľné". Ateisti si budú môcť rovnako ako doteraz uplatňovať slobodu svedomia priamo na základe ústavy. Právnik Ladislav Orosz nevidí v pripravovanej zmluve a dohode ústavný problém, otázka je, aké právne predpisy budú prijaté na ich vykonanie. Výkon práva na uplatnenie výhrady by podľa Orosza nemal byť v zákonoch upravený tak, aby bol viazaný na to, že je niekto veriaci. Možnosť uplatniť výhradu by mal mať "každý občan, ktorý bude chcieť postupovať podľa zákona bez ohľadu na to, či je, alebo nie je ateista", dodal Orosz. Tým sa má dosiahnuť, aby zmluvy nesmerovali k znerovnoprávneniu občanov, ktorí nie sú veriaci.

Medzi zmluvou a dohodou s cirkvami nie je rozdiel

Už čoskoro by mal parlament schvaľovať zmluvu medzi Slovenskom a Vatikánom a dohodu medzi Slovenskom a 11 registrovanými cirkvami o výhrade svedomia. Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku v tomto prípade budú mať oba dokumenty rovnakú právnu silu. Tá pri podobných normách závisí "od spôsobu schválenia a od jeho obsahu". Oba dokumenty, ktoré rovnakým spôsobom upravujú ľudské práva a slobody, bude schvaľovať parlament. Z toho vyplýva, že ich dopad bude rovnaký.

Zmluva ani dohoda nebudú samovykonateľné. Aby mohli začať fungovať v praxi, musia sa najskôr zmeniť súvisiace zákony. "Prijmú sa novely zákonov, ktoré upravia uplatnenie si výhrady svedomia v praxi," povedal hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides. Ak nebude politická vôľa na prijatie noviel, nemusia sa právne normy týkajúce sa výhrady svedomia uplatňovať v plnej miere ešte dlho.

Úpravy by sa okrem iného mali týkať zdravotníckych zákonov, zákona o advokácii či Zákonníka práce. Vedenie Slovenskej advokátskej komory už ohlásilo, že novelu zákona nepovažuje za potrebnú. Opatrne sa vyjadruje aj rezort sociálnych vecí v prípade Zákonníka práce. Iniciatíva ministerstva spravodlivosti má umožniť lekárom odmietnuť vykonať potrat, či predpísať antikoncepciu, zamestnancom odmietnuť pracovať v nedeľu, či advokátom právo odmietnuť zastupovať klienta, ak im to svedomie nedovolí.

Už roky si právo na výhradu svedomia možno uplatniť v prípade povinnej vojenskej služby. Kto na vojenčinu nechce, lebo je to "v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním", môže požiadať o civilnú službu. Keď sa naša armáda sprofesionalizuje, civilná služba sa zruší. Ministerstvo obrany navrhlo zákon o "alternatívnej službe". Účinný má byť od 1. januára. Ak by sa tak stalo, dovtedajších "civilkárov" by 2. januára prepustili. Nie je to však úplne jasné, lebo prechod na plne profesionálne ozbrojené sily je naplánovaný až na koniec roka 2006.