Na Slovensko chodí menej Čechov, pribúda Nemcov

Kým v roku 2003 sa na Slovensku ubytovalo takmer 470-tisíc turistov z Česka, v minulom roku ich bolo o 50-tisíc menej. Pokles nastal aj u Poliakov, ktorých oproti 215 tisícom z roku 2003 prišlo vlani o 35-tisíc menej.

Najvýraznejší pokles nastal u ukrajinskej klientely. Kým v roku 2003 na Slovensku bolo takmer 38-tisíc turistov z krajiny našich východných susedov, o rok neskôr už iba 18-tisíc.

Na druhej strane vzrástol počet turistov z Maďarska a Nemecka. Maďarov i Nemcov medziročne pribudlo vyše 10-tisíc, počty sa zvýšili na 111-, resp. 188-tisíc. Najviac zahraničných návštevníkov v minulom roku prenocovalo v Prešovskom (22 %), najmenej v Nitrianskom kraji (4,4 %).

Slovensko však pre zahraničných turistov stále zostáva tranzitnou, a nie cieľovou krajinou. Priemerná dĺžka pobytu cudzinca u nás je v súčasnosti 3,5 dňa. Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013, ktorú pripravilo minsterstvo hospodárstva, odporúča zamerať turistiku na zimné športy, hory a vodu vrátane termálnych kúpeľov. Jej zámerom je zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska v rámci okolitých krajín a zatraktívniť ho ako turistickú destináciu.

"Čo nám naozaj chýba, je pozitívna reklama v zahraničí. Málokto totiž vie, kde sa Slovensko nachádza, často si nás mýlia so Slovinskom," konštatovala predsedníčka Združenia Vysoké Tatry Bibiána Dzurillová. "V okolitých štátoch máme veľmi slabú prezentáciu, a to ide o krajiny, ktorých občania k nám chodili v minulosti vo veľkom počte." Ďalším problémom je podľa nej zlyhávanie ľudského faktora pri poskytovaní služieb. "Cudzinci sú zvyknutí na úslužnosť personálu, keď sa tu s ňou nestretnú, už sa nevrátia," dodala.

Aj Tomáš Hasala z cestovnej kancelárie Limba, ktorá sa venuje čisto slovenským destináciám, si myslí, že rozvoj cestovného ruchu závisí najmä od ľudí podnikajúcich v tomto sektore a od ich profesionality. "Keď budeme schopní ponúknuť zahraničným turistom to, čo od pobytu u nás očakávajú, určite sa budú vracať," konštatoval Hasala.

Podľa člena rady Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Róberta Olmana neexistuje žiaden objektívny dôvod, prečo by Slovensko nemalo dosiahnuť porovnateľné výkony v cestovnom ruchu ako naši susedia. "Ak vynaložíme dostatočné úsile, musíme byť schopní v priebehu dvoch až troch rokov dosiahnuť dnešný stav týchto krajín," konštatoval. "Je potrebné vyčleniť prostriedky na propagáciu Slovenska v zahraničí. Malo by sa o nás písať v mienkotvorných novinách, hovoriť v rozhlase a televízii." Za lepšiu propagáciu najmä na ázijských a amerických trhoch je aj Klára Badinková zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch.

Návštevnost podla krajov

Žilinský 20,4 %

Bratislavský 18,4 %

Trnavský 14,1 %

Banskobystrický 8,0 %

Trenčiansky 7,2 %

Košický 5,5 %

Nitriansky 4,4 %