Žalujú štát pre porušenie povojnových dekrétov

Syn bývalého maďarského ministra obrany Pála Malétera zdedil v Košiciach činžovný dom, na ktorý sa vzťahovali Benešove dekréty. Dom sa preto po vojne dostal pod národnú správu. Keď sa roku 1991 občan USA Maléter mladší začal uchádzať o svoje dedičstvo a v Košiciach narazil na problémy, obrátil sa listom priamo na vtedajšieho prezidenta ČSFR Václava Havla. O rok neskôr prijal košický okresný úrad rozhodnutie v prospech dediča, ktorý vzápätí nehnuteľnosť predal Východoslovenským železiarňam.

Hoci od transakcie uplynulo 10 rokov, naďalej je predmetom súdnych sporov. Šestnásť nájomníkov inkriminovaného domu na Mlynskej ulici v Košiciach dostalo medzitým príkaz byty vypratať. Začiatkom tohto roku podali niektorí z nich sťažnosť na Ústavný súd a dôvodili aj údajným porušením Benešových dekrétov. V apríli súd sťažnosť zamietol "pre zjavnú neopodstatnenosť". Preto sa rozhodli vec medializovať, a dokonca ísť s ňou až pred Medzinárodný súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

"Benešove dekréty netreba rušiť, stačí ich len inak vyložiť a po vojne zhabaný majetok sa opäť vráti pôvodným vlastníkom alebo ich dedičom." Tvrdí to Juraj Fotul, ktorý v spore zastupuje svoju 93-ročnú matku, jednu z podnájomníčok v dome na Mlynskej.

Nie je dekrét ako dekrét

Ako vyplýva zo spisov, ktoré má redakcia k dispozícii, dom na Mlynskej sa dostal pod národnú správu na základe dekrétu prezidenta republiky č. 5 z mája 1945 a nadväzujúceho nariadenia SNR. V 11. paragrafe toho Benešovho dekrétu sa uvádza: "Národná správa nech je zrušená, sotva pominú dôvody, pre ktoré bola zavedená. Zruší ju orgán, ktorý ju zaviedol. "

Senát Ústavného súdu, ktorý v apríli t. r. posudzoval sťažnosť nájomníkov, sa v zdôvodnení svojho zamietavého stanoviska odvolal práve na tento paragraf. Správcom domu na Mlynskej bol štyri desaťročia príslušný národný výbor, resp. bytový podnik. Následnícky okresný úrad národnú správu zrušil a majetok prevzal ten, komu na základe dedičského konania dom pripadol. "Ak je to také jednoduché, že úradník môže zrušiť rozhodnutie prezidenta republiky, prečo potom politici SMK špekulujú o potrebe otvárať Benešove dekréty?" pýta sa Fotul.

"Nie je dekrét ako dekrét. Uvaliť národnú správu ešte neznamenalo zrušiť vlastníctvo alebo konfiškovať majetok," odpovedá renomovaný právnik, ktorý si neželá byť menovaný, lebo nepozná do detailov tento konkrétny prípad. "Dnes sa Benešove dekréty stávajú pre jedných strašiakom a pre iných akýmsi zaklínadlom, čo však nie je správne." Dom na Mlynskej by štát po vojne zrejme vyvlastnil, keby jeho majiteľov označili za kolaborantov alebo zradcov, čo sa zrejme nestalo. V opačnom prípade by orgány vtedajšej štátnej moci uplatnili pravdepodobne prezidentský dekrét č. 108/1945 o konfiškácii nepriateľského majetku. Národná správa značila asi toľko, že pôvodný vlastník nemohol svojím vlastníctvom disponovať.

Dom patril trom generáciám

Podľa zistení Pravdy dom vlastnila rodina Maléterovcov po tri generácie. Exminister P. Maléter sa narodil roku 1917 v Prešove. Študoval medicínu v Prahe, ale nedokončil ju. Roku 1938 sa presťahoval k tete do Budapešti, kde sa prihlásil do vojenskej akadémie. Rok 1941 ho už zastihol ako mladého dôstojníka v Košiciach. O tri roky neskôr sa dostal s maďarskou armádou na východný front, kde padol do ruského zajatia. Prešiel partizánskym výcvikom a po jeho skončení ho Sovieti v jeseni 1944 vysadili v horách Sedmohradska. Už aj z tohto stručného životopisu je zrejmé, že Maléter skončil druhú svetovú vojnu ako antifašista.

Po vojne velil útvaru, ktorý ochraňoval maďarskú vládu. Búrlivé udalosti v októbri roku 1956 ho zastihli v hodnosti plukovníka vo významnej funkcii na ministerstve obrany. Počas povstania sa stal pravou rukou Imre Nagya a niekoľko dní, kým ho neuväznili orgány KGB, bol ministrom obrany. O dva roky neskôr po vykonštruovanom procese Malétera v Budapešti popravili za velezradu a ďalšie ťažké zločiny. Roku 1989 ho maďarské štátne orgány rehabilitovali. V tom čase jeho manželka a tri deti vrátane 43-ročného Pála už dávno žili v Spojených štátoch amerických.

Na Slovensku, v Prešove, podľa nepotvrdených informácií aj po vojne žila Maléterova matka. Je možné, že zomrela až začiatkom päťdesiatych rokov, lebo dom na Mlynskej sa dostal pod národnú správu roku 1953. Nájomníci domu pred súdmi nechápu, ako mohli úrady vydať 30-miliónovú nehnuteľnosť cudziemu štátnemu príslušníkovi, hoci reštitučný zákon to nepripúšťa. "Lenže v tomto prípade nešlo o reštitúciu, ale o dedičstvo," upozorňuje právnik.

Prípad pred rokom prešetrovala aj košická polícia. V uznesení tamojšieho úradu vyšetrovania sa uvádza, že dedičstvo bolo riadne prerokované a rozhodnutím štátneho notára bola schválená aj dohoda právnych nástupcov pôvodného vlastníka, podľa ktorej nehnuteľnosť v celosti nadobudol Maléter mladší.

Z listu Malétera Havlovi sa však nenaplnil záväzok, že po nadobudnutí majetku sa postará o jeho zveľadenie a že ho predá "potenciálnemu kupcovi", ktorý lukratívnej budove blízko košického dómu vráti "pôvodnú nádheru". To sa doteraz nestalo, ho- ci medzitým Východosloven- ské železiarne previedli nehnuteľnosť na jednu poisťovňu.

VLADIMÍR JANCURA, PRAVDA

obsah | Slovenská republika