Európa kupuje lieky, Slováci váhajú

"A to aj preto, že nie je možné predvídať, do akej formy bude vírus mutovať. Preto sa nevytvárajú zásoby, ich hromadenie by nebolo cielené", povedala Eva Slováková z rezortu zdravotníctva.

Podľa nej je však ministerstvo pripravené "zasiahnuť v prípade potreby a nakúpiť vakcínu, ktorá by bola účinná proti vírusu vtáčej chrípky. Sme ustavične v kontakte s odborníkmi, ktorí situáciu sledujú".

Česi pritom investovali do zásob protivírusového lieku Tamiflu takmer 300 miliónov korún, Francúzi rozšírili zálohu ochranných masiek z 50 na 200 miliónov kusov a majú tiež v úmysle zabezpečiť očkovaciu vakcínu pre každého obyvateľa. Vírus vtáčej chrípky už totiž v Ázii usmrtil viac ako šesťdesiat ľudí.

Podľa ministra Rudolfa Zajaca majú v prípade potreby slovenským občanom pomôcť dve špeciálne antiSARS-ové komory, do ktorých štát investoval okolo dvesto miliónov korún. Keby však došlo k mutácii vírusu a potom k vzniku celosvetovej pandémie chrípky, tieto komory stačiť nebudú.

"Izolujú dvoch ľudí. A čo s ostatným obyvateľstvom? Za tie stámilióny mala vláda radšej nakúpiť lieky podobne, ako to robia Maďari, Rakúšania či Česi. To by bolo oveľa lepšie riešenie," kritizuje postup ministerstva virológ František Kostolanský z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

"Každému štátu hrozí vtáčia chrípka. Ten vírus je taký, že dokáže byť prenesený počas niekoľkých hodín tisícky kilometrov. Ale robíme všetko pre to, aby sa tak nestalo", povedal ústredný riaditeľ štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Vtáctvo zo Sibíra, kde je nákaza, totiž prilietava na prezimenie do západnej Európy, prevažne do Holandska a Talianska.

Na tohtotýždňovom zasadnutí pandemickej komisie slovenskí experti okrem iného určili aj rizikovú skupinu, ktorá prichádza do kontaktu s hydinou. Patria medzi nich kŕmiči, ošetrovatelia, farmári, pracovníci na bitúnku či veterinári a ďalší. "Tí by mali byť pravidelne kontrolovaní zdravotníkmi", dodal Bíreš. Okrem toho je pripravený pohotovostný plán a v rámci neho aj krízový. "Ten by platil vtedy, keby sa u nás potvrdil výskyt vtáčej chrípky", povedal šéf veterinárov.

Medzi ďalšie opatrenia patrí zákaz dovozu hydiny z krajín, kde sa vtáčia chrípka vyskytla, sprísnili sa hraničné prechody aj colné zóny na bratislavskom letisku, aby sa k nám nedostalo mäso, hydina alebo aj exotickí okrasní vtáci. Hydina, ktorá sa u nás chová, je tak izolovaná, aby neprišla do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom.

Na vtáčiu chrípku začali zomierať ľudia pred dvoma rokmi, keď sa vírus H5 objavil v Južnej Kórei, neskôr vo Vietname a Thajsku. Zatiaľ sa nepotvrdil prenos vtáčej chrípky z človeka na človeka. Najnovšie správy hovoria, že sa presunula už aj za Ural, podozrenie z možného výskytu vyslovili aj Fíni. Za sebou zatiaľ necháva len uhynuté a utratené tisíce hydiny, obete na životoch v tejto vlne zatiaľ nie sú známe.