V Rusovciach vykopali germánske pohrebisko

Jedinečné pohrebisko so 166 hrobmi, staré asi l 500 rokov, ktoré je najväčším na Slovensku z obdobia sťahovania národov. Také sú výsledky archeologického výskumu v bratislavských Rusovciach, kde sa práve v týchto dňoch zavŕšila celoročná práca odborníkov Mestského múzea.

"Hroby tu zanechal zrejme germánsky kmeň Longobardov, ktorí sem prišli v piatom storočí zo severozápadu a vytvorili ríšu so strediskom v Podunajsku," priblížila včera archeologická Jaroslava Schmidtová z Mestského múzea. Pohrebisko v lokalite Pieskový hon, kde by neskôr malo vyrásť sto rodinných domov, pomohla v roku 1998 odhaliť letecká snímka. Na nej sa uprostred rozkopanej plochy dali rozoznať svetlejšie a tmavšie miesta, ktoré odborníci správne označili ako stopy po hroboch. Vďaka tomu sa v auguste minulého roka mohol na mieste začať aj archeologický výskum.

"Vykopalo sa síce 166 hrobov, ale to neznamená, že máme aj toľko ľudských pozostatkov," uviedla Alena Šefčáková, antropologička z Prírodovedného múzea SNM. "Tých je oveľa viac. Zatiaľ sme vyhodnotili asi 70 jedincov, z ktorých viac ako tretinu tvorili deti. Zmeny na lebke u niektorých z nich svedčia o tom, že trpeli potravinovým stresom, asi nedostatkom železa. U jedného sme našli aj lezie - náznak nádorového ochorenia. V tom je práve význam nálezov - môžeme zistiť, ako tí ľudia kedysi žili, ako sa stravovali, na aké choroby trpeli."

Zaujímavosťou pohrebiska je, že sa tam našlo viacero zvierat. "Odkryli sme pozostatky siedmich koni a desiatich psov," spresnila Schmidtová.

"V jednom hrobe dokonca spolu ležali až štyri psy. Hroby so zvieratami patrili zrejme elite kmeňa, bojovníkom, ktorí odpočívali vo vedľajších hroboch." Vzácne nálezy však už v dávnych časoch poškodili vykrádači hrobov, ktorí mŕtvych obrali o ozdoby a šperky.

"Uniklo im len 26 hrobov. Tie sa aj dobre zachovali. Naopak, pozostatky vo vykradnutých hroboch sme našli vo veľmi zlom stave, rýchlo sa rozpadávali," doplnila Schmidtová. Podľa nej vyrabovali hroby pravdepodobne už Longobardi.

"Buď si od pozostalých chceli zobrať niečo na pamiatku, alebo sa túžili obohatiť. V roku 568 nakoniec celý kmeň odtiahol do severnej Itálie, pretože sem prichádzali ďalšie národy," vysvetlila. Napriek tomu, že väčšinu hrobov už vykradli, sa archeológom podarilo odhaliť niekoľko šperkov ako perly, spony, prstene či náramky, ale aj časti odevu, zbraní a keramiky. "Je to jediné kompletné pohrebisko Longobardov na našom území, ktoré má význam pre celú Európu," uzavrela Schmidtová.

RADOVAN KRČMÁRIK

obsah | Slovenská republika