Vláda SR chce vrátiť pôdu, otvorí Benešove dekréty?

Sú však názory, že to môže znamenať otvorenie Benešových dekrétov. Odborník na pozemkové právo Milan Štefanovič varoval, že v podobe, v akej vláda zákon pripravila, sa môžu sporné dekréty otvoriť. Peter Kresák z Legislatívnej rady si to nemyslí. ,,Nič nové sa v tejto súvislosti neotvára," tvrdí Kresák.

Podľa reštitučného zákona z roku 1991 sa vrátilo vyše 300-tisíc hektárov pôdy 375-tisíc občanom. Koľko ľudí môže požiadať o vrátenie pozemkov v priebehu roka 2004, je však záhadou nielen pre politikov, ale aj špecializované úrady.

,,Nevieme to odhadnúť, pretože nevieme, koľko ľudí žije v zahraničí s trvalým pobytom tam a so slovenským občianstvom," priznal generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu František Hideghéty.

Na základe Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne bol zabavený majetok Nemcom, Maďarom a kolaborantom. Od roku 1989 sa najmä sudetskí Nemci a Maďari snažia dosiahnuť zrušenie dekrétov a návrat svojho majetku.

Predkladateľom zákona je minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. Podnetom na opätovné otvorenie reštitúcií je pôda neznámych vlastníkov. Cieľom je, aby sa vlastníci mohli ešte raz prihlásiť o svoj majetok. Zvyšná pôda sa potom prevedie do majetku obecných samospráv.

Podľa ministra mnohí občania ani nevedeli, že museli požiadať pozemkový úrad a užívateľa pôdy o vrátenie vlastníctva, niektorí ani netušili, že by im nejaké pozemky mali patriť. ,,Ak zákon schváli parlament, napravia sa ním staré krivdy," povedal Simon. ,,Keďže nemožno odhadnúť, o akú výmeru ide, nie je jasné, či štát vôbec bude mať takúto plochu poľnohospodárskych pozemkov," namietol bývalý minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, podľa ktorého otvorenie reštitúcii zneistí predovšetkým súčasných užívateľov.

,,Taký vývoj nepredpokladáme, pôdy by sme mali mať dosť," tvrdí za pozemkový fond František Hideghéty. Slovenský pozemkový fond spravuje dnes takmer 580-tisíc hektárov pôdy neznámych vlastníkov a necelých 131-tisíc hektárov štátnej pôdy.

,,Vrátenie pôdy nebude vôbec dramatické. Ľudia majú právo dostať sa k svojmu majetku a bolo by zlé, keby ho nemohli odstať len preto, že v porevolučnom zhone zmeškali zákonom vymedzené lehoty," hovorí výkonná riaditeľka Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska Eva Petričková. S otvorením reštitúcií, naopak, nesúhlasí predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností Václav Fabrici. ,,Dôsledky budú hrozivé a keďže sa pôda prevedie do vlastníctva obcí, ešte viac sa prehĺbia oblastné rozdiely," tvrdí Fabrici a dodáva, že každý mal zo zákona dosť času na to, aby si vysporiadal vlastníctvo k pozemkom.

,,Ak sa napáchali krivdy, treba ich napraviť. Tento zákon však môže byť prvým krokom k spochybneniu transformácie družstiev," povedal predseda družstva v Senohrade Jozef Golian. Podľa Goliana je v družstvách rezerva vlastnícky nedoloženej pôdy a z nej možno vysporiadať nároky neznámych vlastníkov. Návrh nového reštitučného zákona rieši ,,doteraz veľmi spornú otázku štátneho vlastníctva pôdy tým, že po skončení reštitučných procedúr opustené pozemky (pozemky nezistených, nedoložených vlastníkov) prejdú od roku 2005 do vlastníctva obcí", konštatoval odborník na pozemkové právo Milan Štefanovič.