FUTBALISTA STOROČIA JÁN POPLUHÁR OSLAVUJE SEDEMDESIATKU

Ján Popluhár, slovenský futbalista storočia sa v pondelok dožil sedemdesiatky. Ešte stále nepotrebuje okuliare, keď číta noviny. Neposlúchajú ho však jeho nohy, ktoré mu priniesli takú slávu. "Sú na tom horšie, ako moje oči," súhlasí. "Sledujem futbal a všetko dobre vidím, je mi jasné, čo treba urobiť, ale už by som nezvládol na ihrisku nič. Už dlho som si nezahral ani za starých pánov. Keby ma poverili náhodou nejakým čestným výkopom, dúfam, že prídem do polovice ihriska."

Nemal ešte šesťdesiatku, keď ho poslali do invalidného dôchodku. Lekár sa ho vtedy pýtal, kedy mal zlomený členok. Krčil plecami, o ničom nevedel. Röntgenová snímka však neklamala.

"Bolo to pred zápasom s NDR, niekedy na začiatku šesťdesiatych rokov," lovil v pamäti. "Mal som silný, obojstranný výron v členku. Niekoľko dní som sa liečil a tesne pred stretnutím ma dali lekári dokopy. Nastúpil som, no akiste nešlo iba o výron, až z odstupom času som získal presvedčenie, že iba vtedy som mohol mať členok aj zlomený a tak som odohral stretnutie."

Dôsledky sa prejavili neskôr. Keď už kopačky zavesil na klinec. "Futbal za to neviním. Nik si nemôže povedať: nehral som futbal, nemám problémy, hral som ho, ledva chodím. Ide to aj s vekom. Prežil som dlhú kariéru, pôsobil bezmála štvrťstoročie vo vrcholovom futbale. Nevynechal som zápas v lige ani reprezentácii, vážnejšie zranenia sa mi vyhýbali. Nejaké údery som schytal. Taký je športový život."

Rodák z Bernolákova neďaleko Bratislavy, ktorý svoju rodnú obec nikdy neopustil ani v časoch najväčšej slávy a žije v nej dodnes, bol nedostižným kráľom šestnástky. Mal skvelý prehľad a ešte lepší výskok. Vo vzduchu neprekonateľný. Neprebil sa cez neho na MS v Čile Brazílčan Pelé a ani španiel di Stéfano, najlepší futbalisti sveta. Nikdy však nehral nefér či zákerne. Za celú dlhú kariéru nedostal ani raz červenú či žltú kartu. Všetci, čo ho poznajú, stavajú na jednu úroveň jeho futbalové majstrovstvo i charakter.

Viac ako jedenásť rokov svojej kariéry spojil s bratislavským Slovanom. V reprezentácii utvoril so Svatoplukom Pluskalom stopérsku dvojicu, ktorú Československu závidel celý svet. V roku 1963 bol ako jediný Slovák vo výbere sveta, ktorý nastúpil v pamätnom zápase proti Anglicku, pozval ho na svoj rozlúčkový zápas slávny sir Matthews. Nijakému inému slovenskému futbalistovi nepreukázal futbalový svet také pocty.

Vo futbale získal veľké uznanie, no nezarobil nijaké peniaze. Vtedy sa za úspechy udeľovali diplomy. Žije skromne z neveľkého dôchodku ako všetci penzisti. Veľké oslavy nechystá, nezvolal za jeden stôl ani svojich skvelých spoluhráčov.

"Na veľké oslavy nemám peniaze," priznáva, no tak ako vždy okamžite obracia v optimistickejšom tóne. "Práve nedávno som počul myšlienku, ktorá sa mi páči. Problémy treba prekonávať a ak sú neriešiteľné a nedajú sa zvládnuť, treba ich hodiť jednoducho za hlavu."

Volali ho Bimbo

Spoluhráči a priatelia ho poznajú pod prezývkou Bimbo. Vymyslel mu ju tréner Šťastný, ktorý nikoho nevolal podľa mena, ale každému prisúdil nejakú prezývku. Inšpirovala ho Popluhárova postava. Bol urastený, no tréner mu často vyčítal, že je málo agresívny, nedostatočne využíva svoje fyzické predpoklady. "Na ihrisku si dobrák ako slon v cirkuse," vyhlásil Šťastný a odvtedy ho volali Bimbo.