K osídleniu Trnavy došlo o dve storočia skôr

Predstihový výskum realizovali kvôli naplánovanej výstavbe hotela v blízkosti komplexu budov Trnavskej univerzity.

"Len niekoľko metrov od skúmanej polohy v stredoveku pretekal potok Trnávka, a to bola ideálna poloha na osídlenie," uviedol vedúci výskumu Jozef Urminský. Nález je o to dôležitejší, že odborníci sa doteraz domnievali, že k osídleniu tejto lokality prišlo až v 14. storočí. "Nálezy dokazujú, že predchodcovia trnavských mešťanov sídlili aj v blízkosti potoka, pričom sa tu sústredili hlavne remeselníci. Po zániku obydlí z 12. a 13. storočia začali podmáčanú oblasť okolo Trnávky trvalo zavážať stavebným odpadom. Do týchto navážok začali v 16. storočí budovať nové domy, ktoré sa tu udržali až do 20. storočia," informoval J. Urminský.

Počas výskumu našiel tím archeológov nádoby z trnavských kuchýň a viaceré kamenné časti z okien a dverí, kamenné stupne a podobne. Najväčšie množstvo nálezov pochádza z vybavenia barokových domov z 18. storočia. Je to pravdepodobne v dôsledku postavenia Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity v rokoch 1770 až 1773 v tesnej blízkosti skúmanej lokality.

Výskum podľa Urminského poodhalil najväčšie stavebné zmeny v tejto časti Trnavy najmä v 14., 17. a 18. storočí. "Boli to obdobia nebývalej prosperity mesta. Prvé obdobie súviselo s podporou Trnavy zo strany uhorských panovníkov z rodu Anjou a druhé s výstavbou barokového komplexu univerzitných budov. V archeologickom výskume budeme pokračovať počas stavby hotela v tomto roku," dodal J. Urminský. Archeologický výskum realizovalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave.