Každá obec i mesto musí mať erb

Do roku 2006 musí mať každé mesto a obec vlastný erb. Nezáleží na tom, či je to veľkomesto, alebo dedinka s niekoľkými desiatkami obyvateľov.

Erby sú znakom samostatnosti obcí. Všetky sú zapísané v heraldickom registri na ministerstve vnútra. Má sa tak predísť tomu, aby sa vyskytli podobné alebo rovnaké erby. "V Európe je takáto tradícia od stredoveku," zdôvodňuje túto povinnosť heraldik Ladislav Vrteľ. Pred pádom komunizmu museli aj samosprávy označovať svoje dokumenty štátnym znakom. Teraz už väčšinou využívajú obecné pečate.

Mestá so stáročnou tradíciou s erbom problémy nemávajú. Po druhej svetovej vojne však u nás vznikali úplne nové sídla, ktoré sa na tradície spoliehať nemôžu. Ich znaky väčšinou vychádzajú z názvu obce. "Ak sa obec volá Brezany, v erbe bude mať brezu, Vlčany majú v erbe vlka. Nová Dubnica vznikla až po vojne pri továrni, v erbe má tri dubové listy," vysvetľuje Vrteľ.

Zapísanie erbu do registra schvaľuje Heraldická komisia. Zasadá raz mesačne a zložená je výlučne z odborníkov. Jej členmi sú vysokoškolskí profesori, pracovníci múzeí, galérií a archívov. Návrh schvália alebo v ňom odporučia zmeny, aby bol v súlade s prísnymi heraldickými pravidlami.

Vrteľ hovorí, že ľudia prikladajú erbu často veľký význam a svoju obec s ním zosobňujú. Všetky vybavovačky okolo registrácie často dobrovoľne robia sami obyvatelia. "Všade sa nájde niekto, pre koho je to česť, že svojej dedinke pomôže k erbu."

Najstaršie, a teda najvzácnejšie erby na Slovensku majú staré mestá ako Banská Štiavnica, Zvolen, Žilina, Banská Bystrica či Košice.

Ako musí vyzerať erb v registri

* na erbe sú prijateľné iba štyri farby: červená, modrá, čierna, zelená,

* prípustné je použitie dvoch kovov: zlata a striebra - nahrádzajú sa žltou a bielou farbou,

* na kombináciu farieb existujú prísne pravidlá, niektoré kombinácie sa nesmú použiť. Na žiadnom erbe sa vedľa seba nesmú objaviť napríklad zelená s modrou či červenou. Typická je kombinácia červenej so zlatou,

* štít, na ktorom je erb, musí byť pologuľatý neskorogotický, tzv. španielsky,

* dodržaná musí byť heraldická štylizácia postáv, nesmie sa použiť žiadne tieňovanie.

Pravidlá majú historický pôvod. Nositelia erbov museli byť ľahko rozlíšiteľní, v bitke sa podľa erbov (a iných heraldických znakov) rozlišovali príslušníci súperiacich strán.

Z erbu sa dá vyčítať história

Z erbu obce či mesta sa dá vyčítať všeličo. Nábožnosť niekdajších osadníkov, čím sa živili a s kúskom fantázie i to, ako bola obec založená.

Napríklad v erbe Sučian blízko Martina sú dva kostoly. "Jeden katolícky a jeden evanjelický. To vyjadruje symbiózu veriacich dvoch cirkví, ktorí v obci žijú," vysvetľuje starosta Milan Rybár.

Erby s motívmi práce či pracovnými nástrojmi majú niekdajšie centrá poľnohospodárstva (Trebišov) alebo remesiel, či baníctva (Nová Baňa). Erb Bratislavy zasa vyjadruje príslušnosť jej niekdajšieho územia k hradu. Erb nemajú len mestá a obce so stáročnou históriou. Pochváliť sa ním môže aj Dedina Mládeže v Komárňanskom okrese, ktorú v roku 1949 založili brigádnici Trate mládeže. Predtým však skultivovali neúrodné a močaristé polia. "Erb symbolizuje, ako dedina vznikla," hovorí starostka Etela Császárová. Zo spodného okraja modrého štítu, ktorý predstavuje močiare, vyrastá medzi dvoma klasmi bodliak, šikmo prekrížený rýľom a čakanom, symbolizujúcimi prácu 'mladých budovateľov'. "O našej dedine ľudia rozprávajú, že je vzorovou komunistickou obcou," hovorí starostka, no miestni sú na svoju obec vraj hrdí.

Zaregistrovaný erb ešte nemá zhruba 700 obcí. Niektoré z nich sa dosiaľ nedopátrali svojej histórie, iným možno nechýba alebo im ešte ani neprišiel na myseľ. Lipovec v okrese Rimavská Sobota má zatiaľ len návrh erbu. Starosta Ladislav Ríz hovorí, že obecné zastupiteľstvo ho nedávno schválilo a čaká sa len na posudok Heraldickej komisie. Slávnostne uviesť do života ho chcú už o niekoľko týždňov, počas "dní obce".

Aj keď v Lipovci dnes žije len 75 ľudí, obec sa podľa Ríza môže oprieť o pomerne dlhú históriu. Jeho slová potvrdzuje aj vek nálezu, ktorý bol podkladom pre návrh erbu. "V štátnom archíve v Budapešti sa našlo pečatidlo z obce Lipovec z roku 1786." Aj na tom sú vraj klasy, pracovné nástroje a biskupská koruna.

Erb obce sa najčastejšie používa na pečatidle obce, jej vlajke, na insígniách starostu, na budove obecného úradu i v rokovacích miestnostiach orgánov obce, na označenie katastrálneho územia obce, na rovnošatách zamestnancov obecnej polície a obecného hasičského zboru, na označenie vozidiel obce, obecnej polície a obecného hasičského zboru.

JOZEF ČAVOJEC, (rp), SME

obsah | Slovenská republika