Strany na kandidátkach nedali menšinám takmer šancu

Niektoré strany majú na kandidátkach jedného až troch Rómov, ani jeden z nich nie je na zvoliteľnom mieste. Približne štyristotisícovú komunitu tak na kandidátkach zastupujú asi len siedmi ľudia, žiadna z rómskych strán vlastnú kandidátku neodovzdala.

KDH a Smer sú strany, ktoré majú na kandidátke výhradne ľudí hlásiacich sa k jednej národnosti. Podľa informácií od straníckych funkcionárov sú totiž na nej s najväčšou pravdepodobnosťou iba Slováci.

SDKÚ informácie o národnosti svojich kandidátov neposkytlo, pretože ju vraj ani nezisťuje. SMK má na kandidátke dvoch Slovákov. Sú na 48. a 115 mieste a iné národnosti okrem maďarskej na zozname nemá.

Národnostne najpestrejšiu kandidátku má KSS. Majú na nej troch Rómov, niekoľkých Rusínov, Maďara a na 60. mieste muža s exotickým menom Jalal Suleiman. Ten podľa ústredného tajomníka strany Jaroslava Jaču pochádza zo Sýrie. Ak sa KSS dostane do parlamentu, bude mať na zvoliteľnom mieste doterajšieho poslanca Rusína Mikuláša Juščíka a možno aj Jána Janočka.

Podľa Milana Urbániho z HZDS má jeho strana na kandidátke jedného kandidáta maďarskej národnosti a dve Rusínky. Nie sú však na zvoliteľných miestach.

Slobodné fórum má na kandidátke jedného Róma. Je na 57. mieste. Troch Rómov má na zozname ešte mimoparlamentné HZD. Šancu dostať sa do parlamentu má aj Sergej Chelemendik, ktorý kandiduje za SNS a je pôvodom Rus.

"Je bieda, že táto otázka zostáva v pozadí, vôbec sa o nej v súvislosti s voľbami nehovorí, a tak to zostáva tak ako tradične - do parlamentu sa dostanú iba Maďari," povedal politológ Miroslav Kusý. Účasť Rómov a napríklad aj Rusínov podľa analytika závisí hlavne od toho, do akej miery sa "politicky aktivujú" oni sami. Snahy o presadenie sa rómskych strán sa však podľa neho zatiaľ vždy skončili krachom.

Splnomocnenkyňa vlády pre otázky Rómov Klára Orgovánová povedala, že "určite by pri niektorých programoch alebo aj pri vládnej stratégii bolo dobré, ak by sa záujmy (Rómov) presadzovali prostredníctvom nejakej politickej reprezentácie".

Napríklad rezervovanie niekoľkých mandátov v parlamente pre Rómov však nepovažuje za vhodné riešenie. Malý počet kandidátov si Orgovánová vysvetľuje prístupom samotných strán, ale i rómskych lídrov. Šéf organizácie Rusínska obroda na Slovensku Vladimír Protivňák si myslí, že Rusíni sa v poslednom období nechali "vyšachovať" z politiky. V tomto volebnom období mali v parlamente iba jedného zástupcu, ktorý by sa k ich národnosti otvorene hlásil, bol to Juščík z KSS.