Korupcie je na Slovensku menej

Ľuďom sa zdá, že problém korupcie na Slovensku sa zmenšil. Dokazuje to najnovšie hodnotenie Transparency International, ktorá po roku zverejnila rebríček 163 krajín podľa Indexu vnímania korupcie (CPI). Slovensko v ňom skončilo na 49. mieste s hodnotením 4,7 z desaťbodovej škály, v ktorej vyššia známka znamená nižšiu mieru korupcie.

V roku 2005 získalo Slovensko známku 4,3, rok predtým 4,0. Najnižšiu známku za posledných deväť rokov malo v roku 2000 - 3,5.

"Dosiahnutý stav môže na chvíľu potešiť, ale treba vytvoriť podmienky aj na jeho udržanie," povedala prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá.

Hodnotenie nadväzuje na kroky druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Podľa organizácie je otázne, ako kabinet Roberta Fica tento trend udrží, chýbajú mu totiž jasné protikorupčné plány.

"Pre boj proti korupcii sú viac ako programové dokumenty potrebné reálne kroky. Práve táto vláda ich robí, napríklad aj tým, že nominuje čistých a nezávislých ľudí do významných hospodárskych funkcií," reagovala hovorkyňa premiéra Silvia Glendová.

Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý by podľa Transparency International Slovensko mal prevziať úlohu koordinátora protikorupčnej politiky, tiež považuje Protikorupčný program za zbytočný. Pripomína mu "akýsi manifest, ktorý sa napĺňal len na diskusných fórach a panelových diskusiách". Podľa neho má vláda "citlivé body spracované".

Rezervy vidí v trestných kódexoch, ale aj v oblasti prevencie. Kľúčové je aj zvýšenie dôveryhodnosti polície. Polícii by totiž len sedem percent občanov oznámilo, že od nich niekto pýtal úplatok.

Pre Transparency je prekvapením, že osem rokov sa na Slovensku hovorí o protikorupčných opatreniach. Na stole je ich zoznam a napriek tomu ich táto vláda nemá zapracované ani vo svojich predvolebných programoch a ani vo vládnom programe. Verí, že do roka ho kabinetu predsa len pripraví. Dôvodom môže byť aj kauza štátneho tajomníka Mariana Záhumenského.

Práve jeho odstúpenie hodnotí Transparency veľmi pozitívne. Záhumenský by sa však mal vzdať aj poslaneckého mandátu. Jeho kauza podľa právnika TIS Pavla Nechalu poukázala na problém, ktorý by mali vyriešiť samotní členovia vlády - vopred by sa mali vzdávať spočívajúcich mandátov.

Hoci na hodnotenie Ficovej vlády je priskoro, Transparency negatívne vníma aktivity ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Najmä jeho snaha zrušiť Špeciálny súd, ktorý je podľa nej účinným nájstrojom boja proti korupcii. Jeho prínos vidí v popretŕhavaní lokálnych väzieb. Minister kritiku odmieta. Dodal, že okolité štáty, ktoré Špeciálny súd nemajú, sa v rebríčku umiestnili pred Slovenskom.

Slovensko si ako jediné z krajín Visegrádskej štvorky vo vnímaní stavu korupcie polepšilo. Za posledných deväť rokov začalo Česko aj Maďarsko stagnovať, naopak, situácia v Poľsku sa zhoršuje. Transparency tvrdí, že korupcia na Slovensku sa začína koncentrovať do oblastí, kde dochádza k veľkému toku peňazí. Ide najmä o verejné obstarávania, poskytovanie dotácií, ale aj financovanie politických strán. Rebríček krajín tiež ukázal, že nováčikovia dobiehajú starých členov Európskej únie. Grécko totiž predbehli viacerí noví členovia. Na chvoste hodnotenia ostávajú chudobnejšie krajiny sveta. Na posledných miestach skončila Guinea, Irak, Mjanmarsko a Haiti.

Doterajšie kroky vlády a NR SR

Pozitívne

* Aktivita ministerstva spravodlivosti zverejňovať rozhodnutia súdov a zoznam pojednávaní na svojej internetovej stránke, čo prispieva k posilneniu verejnej kontroly výkonu súdnictva.
* Snaha vlády R. Fica zaviesť systém centralizovaného verejného obstarávania, s čím prišiel už predchádzajúci kabinet.
* Odstúpenie štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva Mariana Záhumenského. Chýba však zásadovejší postoj premiéra Roberta Fica.

Negatívne

* Aktivity ministra spravodlivosti Štefana Harabina s cieľom zrušiť Špeciálny súd.
* Odvolanie siedmich predsedov krajských a okresných súdov v priebehu dvoch dní bez udania relevantných dôvodov.
* Pokus Úradu vlády zrušiť nahrávky zo zasadnutia vlády.
* Napriek kritike Smeru proti ústavnému zákonu o konflikte záujmov neprijali poslanci žiadnu zmenu. Vďaka tomu môžu funkcionári predkladať nedostatočné majetkové priznania.
* Parlament neodsúhlasil návrh KDH na zúženie imunity poslancov.

SME

obsah | Slovenská republika