Slovák pripravuje lety na Mars

Cesta človeka na červenú planétu už nepatrí iba do ríše snov, tvrdí profesor Jozef Masarik

Kozmická sonda Mars Odyssey, ktorá prišla vlani s objavom, že na červenej planéte sa nachádza voda, nesie aj pečať vašej výskumnej práce. Prečo o tom nevie širšia slovenská verejnosť?

Väčšinu slovenských médií zaujíma niečo iné, ale na vine sme zrejme aj my vedci, lebo nedokážeme lepšie "predať" výsledky svojej práce.

Odkedy sa vlastne podieľate na výskume Marsu?

Od roku 1992, už dávno predtým sa však katedra jadrovej fyziky, na ktorej pracujem, podieľala na analýze mesačných vzoriek z expedícií Apollo. Neskôr v spolupráci s losalamoskými laboratóriami som sa zúčastnil na príprave misie Mars Observer.

Do svetoznámych laboratórií v Los Alamos ste sa dostali pracovať ako jeden z prvých vedcov bývalého východného bloku. Ako sa vám to podarilo?

Predtým som pracoval na počítačovom modeli, pomocou ktorého možno vysvetliť viaceré zákonitosti objavené pomocou mesačných vzoriek a meteoritov. Dá sa tak určiť napríklad dĺžka ožarovania a erózie povrchu inej planéty v dôsledku jeho bombardovania meteoritmi. Jedna skupina v Los Alamos pracovala na podobných modeloch. Naša katedra jej ponúkla spoluprácu. Na základe toho som vo februári 1992 dostal od Američanov pozvanie. Súviselo to už aj s prípravou letu sondy Mars Observer.

Ten sa skončil neúspechom. Ako ste sa s ním vyrovnali?

O to ťažšie, že som bol členom tímu, ktorý misiu pripravoval. Spolupracoval som na vývoji modelov, ktoré sa mali použiť pri vyhodnocovaní údajov získaných sondou Mars Observer. V roku 1994 sa však družica stratila. Celé zariadenie stálo zhruba jednu miliardu korún, preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír, teda NASA, zmenil systém letov. Odvtedy sa už podnikajú menšie misie, ktoré sa zameriavajú iba na výskum určitej časti alebo určitej problematiky Marsu.

Americká sonda Pathfinder, ktorá pristala na Marse v júli 1997, patrila, naopak, medzi najúspešnejšie.

Na príprave tejto misie som sa, žiaľ, nezúčastnil. V čase jej pristátia na Marse som bol na dlhodobom pobyte v Inštitúte Maxa Plancka pre chémiu v Mainzi a čiastočne som sa podieľal na analýze získaných výsledkov. Táto misia zopakovala viaceré úlohy a použila viaceré prístroje, ktoré sme pripravili pre Mars Observer. Ináč, v Inštitúte Maxa Plancka sa vyvíjal aj "marsochod", ktorý sa v roku 1997 pohyboval po červenej planéte. Pathfinder bol prvý zo série letov nazvaných Discovery. Tie misie sa vyznačujú tým, že od ich začiatku do skončenia neuplynie viac ako tri roky. Sú relatívne lacné a rakety, ktoré sa pri nich používajú, sú viac-menej ľahké.

V Mainzi ste sa podieľali na výpočtoch pre diaľkový prieskum povrchu Merkúra pomocou gama žiarenia. Čo s tým?

Táto expedícia je v perspektívnom pláne Európskej kozmickej agentúry (ESA). Mimochodom, ešte do konca tohto mesiaca by ESA mala vypustiť družicu Rosseta na prieskum jadra kométy Virtanen. Na palube tejto sondy bude aj spektrometer, prístroj, na vývoji ktorého som sa podieľal. Výsledky z tejto misie však budú dostupné až koncom tohto desaťročia. Zatiaľ vieme viac o chvostoch komét ako ich jadre, ktoré je takpovediac špinavá ľadová guľa. Podľa niektorých teórií život na Zemi a prípadne aj inde vo vesmíre pochádza vlastne z komét, ktoré nesú vodu. Rosseta má získať údaje aj o chemickom zložení jadra kométy.

Kométy sú aj strašiakom, katastrofické filmy zobrazujú zrážku planéty Zem s kométami alebo asteroidmi. Je to reálne nebezpečenstvo?

NASA berie túto hrozbu veľmi vážne. Má špeciálne oddelenie, ktoré sa vlastne zaoberá predvídaním podobných katastrof, lebo skúma presné dráhy asteroidov a komét. Horšie je, že dobre poznáme len dráhy tých objektov, ktoré sa k Zemi pravidelne vracajú. Existuje však veľké množstvo komét a asteroidov, ktoré ešte nepoznáme. Ak by našu Zem skutočne ohrozovala nejaká kométa či asteroid, museli by sme o nej vedieť oveľa skôr, ako to prezentujú katastrofické filmy. Ináč by sme sa katastrofe z prípadnej zrážky sotva vyhli.

Vráťme sa však k výskumu Marsu. Sonda Mars Odyssey naďalej obieha okolo červenej planéty. Máte prístup k údajom, ktoré vysiela na Zem?

Samozrejme, ako člen výskumného tímu mám prístup do databázy, ktorá sa nachádza v štáte Arizona. Podieľam sa na vyhodnocovaní údajov, pomocou ktorých sa dá určiť chemické zloženie povrchu červenej planéty. Údaje sú výsledkom merania gama žiarenia unikajúceho z povrchu Marsu. Uskutočňuje ich detektor na palube družice. Trajektória družice sa mení, preto dlhodobo môže meranie pokryť väčšiu časť planéty. Zatiaľ sa však nezopakovalo nič také prevratné, ako bol vlaňajší objav vody v pevnom skupenstve pod povrchom v polárnych oblastiach Marsu.

Čo je na tom pravdy, že už v roku 2005 by sa mali doviezť z Marsu prvé vzorky horniny?

Zatiaľ ešte nie je jednoznačne rozhodnuté o tejto misii, možno sa odloží o dva či tri roky. Uvidíme, ako sa to prejaví v Bushovom programe "cesty na Mars", ktorý má ohlásiť začiatkom budúceho týždňa. Technicky problémy s dopravou marťanskej vzorky nie sú, je to len otázka financií.

Bush otec chcel vysadiť prvého človeka na Mars do roku 2019, tak aspoň o tom hovoril v roku 1989. Bránia uskutočneniu tohto plánu len nedostatočné finančné zdroje?

Najmä tie, výskum vesmíru však dopláca podľa mňa aj na zmenu politickej situácie vo svete. Skončili sa vesmírne preteky a nastala istá strata motivácie. Program Busha mladšieho by mohol znamenať zmenu k lepšiemu a dať Amerike nový cieľ. V roku 1961 jej ho dal prezident Kennedy, keď vyhlásil, že USA chcú do desiatich rokov vyslať prvého človeka na Mesiac.

Čo sa udeje vo výskume Marsu v najbližších 15 až 20 rokoch?

Verím, že dovtedy už ľudia na Marse pristanú aj sa šťastne odtiaľ vrátia. Cesta človeka na túto planétu už nepatrí do ríše snov. Dovtedy však treba ešte vyriešiť aj niekoľko technických problémov. Predovšetkým treba dôkladne preskúmať žiarenie, ktorému najmä počas letu k Marsu budú vystavení astronauti. Skúsenosti zo simulácie radiačného prostredia, ktoré sme získali v minulosti, sa budeme snažiť využiť aj pri príprave cesty človeka alebo ľudskej posádky na Mars.

Podľa prognóz spred 25 rokov malo dnes už ľudstvo začínať s kolonizáciou Marsu. Bude to vôbec potrebné?

Bude, len dúfam, že nie ako dôsledok známych katastrofických scenárov. Najradšej by som to videl ako vyústenie istého štandardného vývoja. Jednoducho, vedecké poznatky po čase umožnia, aby človek v druhej polovici tohto storočia začal osídľovať najbližšie okolie svojej planéty. Urobí to zo zvedavosti a nič mu v tom nedokáže zabrániť. A urobí to aj preto, aby ľudstvo získalo ďalšie zdroje - surovinové, ale aj iné. Predpokladám však, že aj vývoj životného prostredia na Zemi prinúti, žiaľ, človeka, aby sa poobzeral po okolitých vesmírnych telesách. Najprv asi začne budovať základne na Mesiaci. Aj preto, lebo z Mesiaca sa bude raketám lepšie štartovať k vzdialenejším cieľom, predovšetkým k Marsu.

Prečo vás tak priťahuje práve Mars?

Už svojou podobnosťou so Zemou v raných štádiách jeho histórie. Veľmi dávno bol Mars teplejšou a vlhkejšou planétou ako teraz. V čase, keď sa vyvíjal život na Zemi, sa tieto dve planéty mohli navzájom dosť podobať. Po istom čase sa však evolučné cesty Marsu a Zeme rozišli. Prečo, to ešte potrebujeme zistiť.

Vy zrejme nevylučujete existenciu života na iných planétach?

Bola by to veľmi veľká náhoda, keby život existoval iba na Zemi. Inde zrejme existuje v iných formách, možno necivilizovaných. Ale kto je a kto nie je civilizovaný? Čo ak si to len my pozemšťania namýšľame, že sme civilizovaní?


Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc. (43) pracuje na Katedre jadrovej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1983. Odvtedy na nej prednáša. Medzitým dlhodobo pôsobil na univerzitách a vo výskumných centrách v USA, Nemecku a Švajčiarsku. Vedecky sa venuje simuláciám potrebným na vyhodnotenie meraní gama žiarenia pri prieskume iných planét. Súčasťou jeho výskumnej práce je tiež vývoj programov na analýzu a interpretáciu údajov získaných v rámci medzinárodného prieskumu Mesiaca, Marsu, Merkúra, niektorých komét a asteroidov. Podieľa sa pritom na projektoch NASA a Európskej kozmickej agentúry (ESA). Patrí medzi najmladších profesorov v oblasti prírodných vied na Slovensku. Je autor vyše stovky často citovaných vedeckých prác.

VLADIMÍR JANCURA

obsah | Slovenská republika