Slovensko a Česko lákajú najviac investícií v regióne

Kým ešte v roku 1999 na jedného obyvateľa Slovenska pripadal najnižší objem zahraničných investícií spomedzi krajín Visegrádskej štvorky, v súčasnosti patríme na špicu v regióne. Za roky 2000 - 2006 pritečie na Slovensko trikrát viac investícií na jedného obyvateľa ako do Maďarska alebo Poľska. Krok pritom držíme s Českou republikou. Vyplýva to z analýzy ING Bank.

Čo sú investície

Hoci podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vlani Česko prilákalo štyrikrát viac priamych zahraničných investícií ako Slovensko, ekonómovia upozorňujú, že podľa metodiky Medzinárodného menového fondu sa do týchto investícií započítavajú aj peniaze, ktoré zo zahraničia neprišli.

"Významnú časť sumy, ktorú Česká republika vykazuje ako priame zahraničné investície, tvorí tzv. reinvestovaný zisk," povedal analytik pražskej Komerčnej banky Daniel Kozel. Pripúšťa to aj samotná Česká národná banka, ktorá v správe o vývoji platobnej bilancie za rok 2004 navyše konštatuje, že k prílevu investícií "len v menšej miere prispeli novovzniknuté podniky so zahraničnou majetkovou účasťou".

"Za prílev investícií sa považuje napríklad aj to, keď mladoboleslavská Škoda ako firma v zahraničnom vlastníctve dosiahne zisk a nakúpi si zaň nové stroje," vysvetlil Kozel. Za skutočné nové priame zahraničné investície, ktoré majú vplyv, napríklad, na kurz koruny, považuje investície do základného imania - teda nové peniaze, ktoré pritečú zo zahraničia a sú investované do nových alebo na rozširovanie existujúcich firiem, ako aj príjmy z privatizácie. Takýchto investícií vlani Slovensko pritiahlo o polovicu menej ako Česko, čo zhruba zodpovedá aj vzájomnej veľkosti oboch krajín.

Slovensko na špici

V prípade Slovenska bol vlani reinvestovaný zisk zahraničných firiem takmer nulový. Až tri štvrtiny sumy vykazovanej ako priame zahraničné investície tvorili práve peniaze do základného imania. Zvyšok tvorila v platobnej bilancii položka "ostatné", kam patria finančné transfery od materských firiem k dcéram.

Veľmi nízky reinvestovaný zisk v porovnaní s Českom alebo Maďarskom je podľa hlavného ekonóma ING Bank Jána Tótha dôkazom toho, že Slovensko je ešte stále v začiatkoch. "Slovensko je spolu s Českom na špici v priťahovaní nových investícií. Českej republike však pomáha aj to, že mala lepšiu východiskovú pozíciu. Má viac starých investícií, ktoré pomáhajú lákať nové," vysvetlil.

"Slovensko má teraz jednoznačne lepšiu pozíciu, čo sa týka schopnosti priťahovať nové investície," doplnil analytik Komerčnej banky s tým, že reči o opaku sú politicky motivované.

"Nech zoberieme ktorékoľvek ukazovatele, úroveň nezamestnanosti, výšku zahraničných investícií na hlavu, úroveň inflácie alebo kvalitu investícií, všetky sú priaznivejšie ako na Slovensku," vyhlásil pred troma týždňami šéf opozičnej strany Smer Róbert Fico po stretnutí s českým premiérom a podpredsedom ČSSD Jiřím Paroubkom. Podobné vyjadrenia padali aj po jeho stretnutí s expredsedom českých sociálnych demokratov Milošom Zemanom. Za politicky motivované označil Tóth z ING aj vyhlásenia predsedu ANO Pavla Ruska o tom, že neposkytovanie štátnej pomoci a iných investičných stimulov by mohlo ohroziť prílev investícií. "Stimuly sú do istej miery potrebné, ale treba v nich urobiť poriadok, stanoviť jasné pravidlá na ich poskytovanie," povedal ekonóm, čím sa stotožnil aj so stanoviskom ministra financií Ivana Mikloša. Keby Mikloš pohrozil zastavením financovania stimulov, aby sa prijali jasné pravidlá pre všetkých investorov, neznamenalo by to podľa Tótha ohrozenie investícií, ale "bol by to veľmi rozumný postoj".