Gašparovič opustil Mečiara a založil si vlastné hnutie
Zdá sa, že rozhodnutie donedávna veľmi vplyvného člena HZDS vytvoriť krátko pred septembrovými parlamentnými voľbami svoj vlastný politický subjekt zaskočilo niektorých členov HZDS a zrejme zneistilo členskú základňu tejto najsilnejšej politickej strany na Slovensku. Mnohí členovia HZDS sa už dnes pokúšali krok Ivana Gašparoviča bagatelizovať a na verejnosti mu nepripisujú nijaký veľký význam a aj v podstate vylučujú, že by to mohlo mať negatívny dopad na počet získaných hlasov v budúcich parlamentných voľbách.
Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grogorij Mesežnikov pre Hlas Ameriky povedal, že ide o pokus časti bývalého vedenie HZDS o pokračovanie politickej kariéry potom, čo neboli naplnené ich ambície v rámci materskej politickej strany.
Mesežnikov dodal, že paradoxom je, že Ivan Gašparovič donedávna patril k najlojálnejším členom HZDS a vo všetkom podporoval generálnu líniu HZDS a stotožnil sa so všetkým, čo táto strana robila v rokoch 1994-1998 so všetkými kauzami a stál vždy na verejnosti na jednej strane s Vladimírom Mečiarom. Nateraz nie je isté, či sa Hnutiu za demokraciu podarí získať pred voľbami 10 tisíc potrebných podpisov stúpencov tejto strany. Ak nie, Mesežnikov predpovedá, že strana nemá šancu na prežitie. Tlačová agentúra SR vydáva chronológiu štiepenia sa HZDS od jeho vzniku. 30. apríla 1991 - Ustanovilo sa politické grémium Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), pričom na jeho čelo zvolili Vladimíra Mečiara. 3. mája 1991 - Ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo HZDS.
január 1993 - Vo vnútri HZDS vznikol opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom voči autoritárskym tendenciám Vladimíra Mečiara. 6. 2. 1993 - Mimoriadne zasadnutie Republikového predstavenstva HZDS kritizovalo aktivity M. Kňažka a R. Filkusa. 19. marca 1993 - Na návrh premiéra Vladimíra Mečiara prezident SR Michal Kováč odvolal z postu ministra zahraničných vecí Milana Kňažka. Bez patričných argumentov premiér skritizoval jeho prácu, ktorú predtým Zahraničný výbor NR SR a najmä prezident zhodnotili kladne. 27.-28. marca 1993 - V Trnave sa uskutočnil tretí republikový snem HZDS. Schválil úpravu programu hnutia na aktuálne podmienky samostatnej SR, čiastočne zmenil stanovy a zvolil najvyšších predstaviteľov a republikové orgány. Podpredsedami sa stali Roman Zelenay, Ľubomír Dolgoš a Oľga Keltošová. Z HZDS potom vystúpil odvolaný minister Milan Kňažko a vyhlásil, že v NR SR bude pôsobiť ako nezávislý poslanec. 6. apríla 1993 - Osem poslancov NR SR za HZDS sa rozhodlo opustiť poslanecký klub hnutia a vytvoriť klub nezávislých poslancov, ktorého predsedom sa stal M. Kňažko. Stali sa základom Aliancie demokratov Slovenskej republiky pod vedením M. Kňažka.
11. marca 1994 - V nadväznosti na kritické vystúpenie prezidenta SR Michala Kováča, v súvislosti s činnosťou predsedu vlády, NR SR vyslovila nedôveru vtedajšiemu premiéroví SR Vladimírovi Mečiarovi. Vyvolali to najmä viacerí členovia HZDS, ktorí sa už predtým postupne sformovávali do Alternatívy politického realizmu.
12. marca 1994 - Za účasti predsedu HZDS Vladimíra Mečiara zasadalo v Spišskej Novej Vsi predstavenstvo HZDS, ktoré rozhodlo o odchode členov hnutia do opozície.
16. marca 1994 - Prezident Michal Kováč vymenoval na Bratislavskom hrade novú vládu už aj s bývalými členmi HZDS (Alternatíva politického realizmu), ktorí sa spolu s Kňažkovou Alianciou demokratov postupne integrovali do novovytvorenej strany DÚ. Premiéram sa stal člen DÚ, minister zahraničných vecí predchádzajúcej Mečiarovej vlády Jozef Moravčík. 26. mája 1997 - Minister zahraničných vecí SR Pavol Hamžík podal demisiu na svoj post prezidentovi Michalovi Kováčovi. Po vystúpení z HZDS sa stal spoluzakladateľom Strany občianskeho porozumenia (SOP). Po zvolení jej dovtedajšieho predsedu Rudolfa Schustera za prezidenta SR na júnovom kongrese SOP v roku 1999 zvolili Pavla Hamžíka za predsedu strany.
4. októbra 1998 - Bývalý mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Českej republike a šéf koordinačnej rady HZDS Ivan Mjartan vystúpil z Mečiarovho hnutia. Dodal, že je sklamaný rokovaním predstavenstva, ktoré podporilo všetky štruktúry a vyššie orgány hnutia, a preto mieni z toho vyvodiť dôsledky pre seba - odchodom z politiky. Pripustil však, že podľa vývoja politickej situácie na Slovensku by mohol uvažovať o založení iného politického subjektu. To sa neskôr potvrdilo založením Strany demokratického stredu, neskôr premenovanej na STRED.
9. apríla 2002 - Jozef Kalman sa rozhodol vystúpiť z HZDS kvôli pravicovej orientácii hnutia. Vyjadril sa, že svojou podstatou je sociálne, ľavicovo cítiaci človek, preto sa rozhodol opustiť rady HZDS. Oznámil založenie strany Ľavý blok, ktorá bola do konca apríla zaregistrovaná. 6. júla 2002 - Za "frašku" považoval dlhoročný a zakladajúci člen HZDS Ivan Gašparovič hlasovanie na nominačnom sneme o konečnej podobe kandidačnej listiny na jesenné parlamentné voľby v roku 2002. O tom, že nebol nominovaný, sa dozvedel až v deň snemu v Nitre. Vyhlásil, že zatiaľ naďalej ostáva členom strany a bude ju podporovať vo voľbách i vo volebnej kampani. 12. júla 2002 - Novú politickú stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej zakladateľom je poslanec NR SR za HZDS Ivan Gašparovič, dnes zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR. Okrem Gašparoviča sú členmi prípravného výboru poslankyňa Marta Aibeková a Katarína Chajdáková, ktorá je zároveň splnomocnenkyňou prípravného výboru.
obsah | Slovenská republika