Byť utečencom na Slovensku nie je ľahké

Imigračná politika Európy sa sprísňuje a pociťujú to i kandidátske krajiny. Aj Slovensko má od apríla nový zákon o pobyte cudzincov. V Poľsku a v Čechách ho tiež nedávno schválili. Slovenská cudzinecká legislatíva nie je o nič prísnejšia ako v okolitých štátoch, myslí si riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Miroslav Samek. "Ideme v súlade s Európou. Myslím si, že Česi majú tento zákon ešte trochu tvrdší."

Cudzinci, ktorí u nás doteraz žiadali o trvalý alebo dlhodobý (od apríla je to už prechodný) pobyt, sa však často sťažujú na náročnosť tejto procedúry. Aj tí, čo majú poctivé úmysly, zakopávajú o množstvo problémov. Samek vysvetľuje, že ide hlavne o ochranu a bezpečnosť. "Za bývalého režimu sa prideľovanie pobytu priveľmi zneužívalo. Boli všelijaké fiktívne svadby, po polroku sa ľudia rozviedli, a pobyt cudzincom zostal. Teraz na nás únia tlačí, aby trvalý pobyt slúžil len na to, na čo je určený. V drvivej väčšine prípadov ho dostane len človek, ktorý sa tu vydá či ožení. Inak iba výnimočne, ak je v tom zahranično-politický záujem, napríklad nejaký azylant." Počet všetkých pridelených pobytov na Slovensku oproti stavu pred 5-7 rokmi o tretinu klesol a trend, zdá sa, pokračuje. Zmenil sa aj pomer trvalých a dlhodobých pobytov, predtým boli zhruba pol na pol, teraz tvoria trvalé pobyty len tretinu.

Úradníci súhlasia, že s prideľovaním pobytov sa spája priveľa byrokracie.

Doterajší preukaz o povolení na pobyt cudzinca na Slovensku nový zákon zamenil za špeciálnu nálepku, ktorá sa dáva do pasu. Aj s tým je problém. "Toto nenahrádza starý preukaz, takže cudzinec musí behať po úradoch a nanovo si prispôsobiť všetky ostatné doklady, bankovú kartu, kartu poistenca a podobne," hovorí úradník. Cudzinec dostane trvalý pobyt, až keď je zaregistrovaný na určitej adrese, čo mu situáciu značne komplikuje. "Musel som sa znova a znova sťahovať - len preto, aby som našiel človeka, čo mi potvrdí, kde bývam," hovorí utečenec, ktorý u nás býva dlhé roky.

Podľa Sameka je to začarovaný kruh. "Nájomca cudzincovi nedá potvrdenie, lebo ho ubytováva načierno a nechce za to odvádzať dane. Ale dá sa to riešiť - v niektorých prípadoch stačí, ak sa cudzinec ubytuje v hoteli alebo ubytovni. Veľké firmy svojim zamestnaným cudzincom všemožne pomáhajú, takže tam nie je problém." Cudzinecká polícia dnes už oveľa viac preveruje, ako cudzinci s prideleným pobytom dodržiavajú podmienky. Či sú zamestnaní, ak podnikajú, či odvádzajú dane a iné povinné odvody, ak sa tu oženili, či žijú s rodinou. Podľa Sameka informácie polícia získava a preveruje rôzne, napríklad zistí, akú povesť má cudzinec vo svojom okolí.

Dlhé čakanie

Štyridsaťročný Afganec u nás žije 14 rokov, ale občianstvo dostal len nedávno. Pred rokmi v Bratislave vyštudoval ekonómiu, pracuje tu, oženil sa so Slovenkou - to všetko by mu získanie občianstva malo uľahčiť. Ale trvalo dva roky, kým konečne dostal papier, že je slovenským občanom. "Zo skúseností mojich krajanov, ktorí sa rozhodli odísť po štúdiách na Západ, viem, že tam je to ľahšie. Vo Francúzsku, Holandsku či Nemecku dostanú občianstvo po sobáši s ich občiankou zhruba do niekoľkých mesiacov. Bez ohľadu na to, že teraz sa to v Európskej únii sprísňuje," hovorí.

O naše občianstvo požiadal po siedmich rokoch. Spĺňal všetko, čo predpisuje zákon, ba i viac - mal viac ako požadovaných päť rokov trvalého pobytu, čistý register trestov, ovládal slovenčinu a bol užitočný pre Slovensko, keďže už dlhodobo pracoval ako ekonóm. Aj tak čakal skoro dva roky.

30-tisíc legálnych cudzincov

Na Slovensku má trvalý alebo dlhodobý (prechodný) pobyt takmer tridsaťtisíc cudzincov. Väčšina z nich pochádza z postsocialistických európskych krajín. Z neeurópskych krajín sú v prvej desiatke len cudzinci z Vietnamu. Najväčší podiel pridelených pobytov pripadá na Čechov (takmer päťtisíc), potom sú Ukrajinci (4631), Poliaci (2428), Rumuni (1910) a Juhoslovania (1609).

Zastúpenie cudzincov z neeurópskych krajín je nepomerne nižšie. Napríklad Arménov s trvalým či iným pobytom je 112, Afgancov 80, Indov 64, Pakistancov 16, Iračanov 13, Iránčanov 81, Lotyši sú traja. Najviac pobytov cudzincom sa prideľuje v Bratislavskom a Košickom kraji.

V počte pridelených občianstiev treba odlíšiť špecifické postavenie Čechov a Slovákov po rozdelení bývalého štátu, ale napríklad i potomkov vysťahovalcov na Ukrajinu. Vlani ministerstvo vnútra pridelilo 2673 ľuďom naše štátne občianstvo, v tomto roku už takmer dvom tisícom.

(ru), SME

obsah | publicistika