V Česku pribudne Slovenských študentov

Školné vo výške až 21 900 korún ročne, ktoré by sa malo stať realitou od septembra, donúti asi nejedného slovenského študenta uvažovať o vysokej škole v susednom Česku. Tam by žiadne poplatky Slováci platiť nemuseli a navyše im ponúkajú často aj kvalitnejšie podmienky a možnosti uplatnenia sa.

Už v súčasnosti v Česku študuje približne 7700 našich študentov a viaceré české univerzity si zaplatili reklamu aj u nás. Reálne tak hrozí zvýšený odlev najkvalitnejších vysokoškolákov, z ktorých tam značná časť aj zostane. Platiť to bude nielen pri lukratívnych medicínskych odboroch, ale i pri menej atraktívnych technických smeroch. V 62-tisícovej komunite Slovákov, žijúcich dlhodobo či krátkodobo v ČR, je aj približne 7700 slovenských vysokoškolských študentov. Toľko ich v českých či moravských mestách neštudovalo ani v časoch spoločného štátu. ČR je pre mladých Slovákov, túžiacich po vysokoškolskom vzdelaní, najčastejšou cieľovou krajinou. Medzi viac ako 10 000 študentmi zo zahraničia sú Slováci jasne favoritmi.

Medzi faktormi, ktoré uvádzajú Slováci ako dôvod štúdia v Česku, je prestíž českých vysokých škôl (Univerzita Karlova v Prahe či Masarykova univerzita v Brne), náročnosť škôl, absencia jazykovej bariéry, rovnaké podmienky štúdia ako "domorodcov", ale aj blízkosť k vlasti. Nezanedbateľné je aj lepšie uplatnenie sa po ukončení štúdia - v SR i v ČR. Až tretina vysokoškolákov sa totiž rozhodne pre život v ČR. Podľa dohody medzi ministerstvami školstva z roku 2001 môžu Slováci používať na prijímačkách, ale aj počas štúdia rodný jazyk (rovnako aj necelých 300 českých študentov na Slovensku), čo je výnimka, ktorú iní cudzinci nemajú. Najväčší záujem je o štúdium medicíny, ekonomiky, informačných technológií, práva a umeleckých profesií.

Ubytovanie a emócie

Bonusom je zvýhodnenie Slovákov v prideľovaní internátneho ubytovania. Dôležitým kritériom totiž je vzdialenosť z trvalého bydliska do školy - tak má študent z Malaciek reálnejšiu šancu na získanie internátu ako jeho kolega z B˝eclavi a navyše, za rovnakú cenu ako Čech. Práve ubytovanie vyvoláva zrejme najväčšie emócie. Na internetovom diskusnom fóre pražskej právnickej fakulty sa často objavujú anonymné xenofóbne úvahy o tom, že Slováci by mali študovať doma, lebo sťažujú podmienky pre štúdium občanom Česka. Z publikovateľnejších hlasov spomeňme, že Česko vyrába elitu pre iný štát, že Slováci zneužívajú sociálne výhody, ale dane v ČR neplatia. Veľa diskutérov žiada, aby cudzinci za štúdium platili, alebo aby bola dodržaná zásada reciprocity študentov, internáty by nemali vraj dostávať a mali by bývať za svoje. I na české ministerstvo školstva prichádzajú často sťažnosti, že štúdium Slovákov vlastne platia českí daňoví poplatníci, dostávajú dotácie na stravovanie a ubytovanie ako Česi a zaberajú miesta v posluchárňach i v internátoch domácim. Cudzinci zvyšujú latku

Rektor Univerzity Karlovej (UK) a šéf rektorskej rady vysokých škôl Ivan Wilhelm, rodák z Trnavy, však podobné úvahy odmieta. Podľa neho cudzinci zvyšujú latku kvality českého vysokého školstva i konkurenciu v školách. "Ak sú v prijímačkách úspešnejší ako domorodci, je to ich výhra, boli proste lepší," dodáva Wilhelm.

Nehrozí nával

Počty Slovákov na vysokých školách sa každoročne zvyšujú, aj keď extrém spred troch rokov, keď bolo na 1. lekárskej fakulte v prvom ročníku viac Slovákov ako Čechov, sa už nezopakoval. Od septembra by sa malo na Slovensku platiť školné a v Česku sa diskutuje, či to vyvolá zvýšenie záujmu Slovákov o štúdium v ČR, kde ostáva bezplatné. Po vstupe do EÚ bude český vysokoškolský trh otvorený nielen záujemcom zo Slovenska, ale z celého eurolandu. Ministerka školstva Petra Buzková nepredpokladá, že by zavalila české vysoké školy obrovská vlna slovenských študentov. Rovnaký názor má aj I. Wilhelm a mnohí jeho kolegovia-rektori, veď ani to bezplatné štúdium v Česku nie je žiadna lacná záležitosť - českého, resp. slovenského vysokoškoláka vychádza už dnes semester štúdia v priemere na takmer 4000 Kč.

Počty slovákov na vysokých školách v Čr

UK Praha 1987
MU Brno 1066
VŠE Praha 975
Univerzita Palackého Olomouc 546
ČVUT Praha 390
Vysoké učení technické Brno 354
Vysoká škola chemicko-technologická Praha 86
Západočeská univerzita v Plzni 81
Česká zeműdelská univerzita Praha 42
Akademie muzických umení Praha 27
Univerzita Tomáše Bati Zlín 63

Súkromné školy:

Vysoká škola hotelová, s.r.o., Praha 52
Škoda Auto, a.s., Vysoká škola 6

Naši bezplatne, aj za peniaze

Slovákom nejde len o bezplatné štúdium, využívajú aj ročné prípravné platené štúdium na českých vysokých školách. Záujemcovia, ktorí sa nedostali do školy pre nedostatok miesta, môžu napr. na UK študovať za peniaze na 7 zo 16 fakúlt, napr. právnickej, humanitných štúdií, či 1. lekárskej fakulte. A ceny sú mastné, od 15 000 až do 90 000 Kč ročne, podľa typu fakulty. Študuje tam aj 97 poslucháčov zo SR, ktorí majú šancu prestúpiť po roku na normálne štúdium. Veľa Slovákov študuje aj na súkromných školách, najmä na špecializujúcich sa na cestovný ruch, hoci napr. štúdium na pražskej Vysokej škole hotelovej vychádza až na 33 000 Kč za semester. Na škodováckej vysokej škole za 3,5-ročné bakalárske štúdium zaplatia 100 000 Kč.

Za odchodom študentov k susedom nebude len školné

S prezidentom Slovenskej rektorskej konferencie Jurajom Sinayom

Hrozí po zavedení školného výrazný odlev študentov na české vysoké školy, kde za štúdium platiť nemusia a často poskytujú aj kvalitnejšie podmienky?

- K odchodu našich študentov do Česka nedôjde len v dôsledku zavedenia školného. Skôr sa obávam, že v dôsledku rôzneho sociálneho znevýhodnenia, ako je napríklad možné zvýšenie cien za ubytovanie. Čo sa týka kvality, tam si to neviem celkom dobre predstaviť. Nie som totiž presvedčený, že vo všetkých študijných odboroch a všetkých školách je tá kvalita lepšia. Čo je podstatne lepšie, to je klíma, v ktorej sa vysoké školy v Česku rozvíjajú. Majú podstatne lepšie financovanie, dotácie a v neposlednom rade aj podstatne lepšie priemyselné a spoločenské zázemie. Tam naši študenti majú dojem - a oprávnený - že ľahšie získajú dobré zamestnanie a nebudú oň musieť tak bojovať. Žiaľ, v tejto situácii aj ja pripúšťam, že nám reálne hrozí únik najkvalitnejších mozgov.

Je dostatočne zabezpečené, aby študenti mali záujem uchádzať sa aj o menej atraktívne odbory, napríklad pedagogické alebo technické smery?

- Na rozdiel od mojej skepsy k prvej otázke, tu som optimista. Zákon vytvára široké pole pre vedenia univerzít, ktoré vedia podľa môjho názoru veľmi citlivo reagovať práve na problém neatraktívnych smerov. Istá časť z vybraného školného pôjde na štipendijné fondy, s ktorými bude narábať univerzita. Môže tak už v podmienkach na prijatie uviesť, že tieto odbory bude dotovať motivačnými štipendiami.

Zákon takisto umožňuje, aby splátky študentskej pôžičky na školné v niektorých prípadoch prevzal na seba štát. Tento model by mohol byť pre študentov motivujúci?

- To neviem celkom dobre odhadnúť, treba vyčkať. Poznám podobné modely v niektorých krajinách EÚ, kde ľudom, ktorí idú pracovať do štátnej správy, štát vzhľadom na to, že ich mzdovo znevýhodňuje, dáva iné výhody, či to už je oblasť poistenia alebo práve možnosť podieľať sa na úhrade nákladov, ktoré študent vynaložil na vzdelanie. Neviem, aká bude reakcia u nás, lebo navonok to vyzerá tak, že to nie je správne a férové. Potom však nie je férové ani to, že sa vláda snaží zbaviť spolufinancovania študentských domovov s odôvodnením, že isté percento vysokoškolákov dostane sociálne štipendiá. Netreba sa báť experimentov, ale ani toho, keď sa zistí, že to nefunguje, aj formou novely zákona alebo úpravy zákona to vrátiť späť.

ŠTEFAN PODOLINSKÝ, BRANISLAV JANÍK, NÁRODNÁ OBRODA

obsah | publicistika