Prežiť slovenskú presilovku

Dnes sme však už za vodou, po prijímacích skúškach do EÚ. Podľa únie z kandidáta sme sa stali partnerom, o ktorom sa predpokladá, že pozná pravidlá hry, prijal ich a bude sa podľa nich správať aj sám od seba. Slovenská zložka vládnej koalície však chápe úspešné zloženie prijímacích skúšok skôr ako absolutórium, po ktorom sa už nemusí pretvarovať, a môže smelo ukázať svoju pravú tvár.

Relevantné politické strany terajšej opozície (HZDS, Smer, SNS) vždy jednoznačne a nekompromisne odmietali a naďalej úporne odmietajú Maďarov ako možných koaličných partnerov. Etnická nevraživosť vyjadrená nacionalistickým heslom "Slovensko Slovákom" je jeden z ich základných spoločných rozpoznávacích znakov. Toto patrilo k rozhodujúcim faktorom, pre ktoré Mečiar stratil šancu doviesť Slovensko do multikultúrnej Európskej únie. Dzurinda túto šancu vtedy dostal, využil a premenil. Dnes, s odstupom niekoľkých málo rokov, však hovorí o akýchsi zmenených podmienkach a novej situácii. Lenže to sa netýka Európskej únie a jej postoja k etnickej nevraživosti slovenských opozičných strán. Zmena spočíva iba v tom, že keď Dzurindovou vinou vládna koalícia stratila parlamentnú väčšinu, premiér by ju chcel znovunadobudnúť nie nápravou chýb tam, kde o ňu prišiel, ale pomocou salto mortale, ktorým hľadá záchranu v tábore opozície. Ad hoc záchrana v dnešnej NR SR mu má vydláždiť cestu do zajtrajšej povolebnej vládnej koalície. A to aj za cenu, že s tým v EÚ narazí na odpor, prinajmenšom však na veľmi chladné prijatie takéhoto fait accompli . Nehovoriac už, že by to bolo dosť ťažko stráviteľné aj pre podstatnú časť slovenských voličov strán terajšej vládnej koalície, o maďarských ani nehovoriac. Ide totiž o výmenu strategického koaličného partnera. Pre ktorúkoľvek z uvedených opozičných strán sú Maďari do nového spolku neprijateľní a pre SMK rovnako žiadna z nich neprichádza do úvahy ako možný spojenec. KDH a ANO sa len mlčky prizerajú, akú hru proti ich koaličnému partnerovi Dzurinda rozohráva a akú spoločnú budúcnosť im pripravuje.

V hre však nie sú len Maďari. Spolok s HZDS by bol už sám osebe škandalóznejší než, povedzme, česká opozičná zmluva medzi sociálnymi demokratmi a ODS. Tá viedla k ideologicky síce dosť bezcharakternému kompromisu, ale predsa len medzi európsky nespochybniteľnými politickými stranami; tu by však malo ísť o (rovnako bezcharakterný) kompromis so stranou, ktorú Európa odvrhla, keď bola stranou vládnucou a ktorú doteraz neprijala do žiadneho zo svojich politických zoskupení.

Začať si s HZDS a vytlačiť SMK do opozície je však aj vnútropoliticky veľmi hazardná hra. Tu nejde len o dobrú povesť každej strany, ktorá by sa odvážila do novej vládnej koalície s HZDS vstúpiť. Znamenalo by to aj kvalitatívnu premenu politickej scény. Doteraz dominantná konfliktná línia mečiarizmus - antimečiarizmus (uplatňujúca sa výrazne ešte aj v ostatných prezidentských voľbách), by zanikla a nahradila by ju staronová etnická konfliktná línia, idúca naprieč politickým spektrom a stimulujúca stupňovanie nacionalistických postojov na oboch stranách. Vytvorila by sa tým totiž tvrdá slovenská presilovka voči Maďarom, ktorí by sa dostali pod paľbu tak zo strany ostatných relevantných opozičných zložiek (Smer a SNS), ako aj zo strany novej vládnej koalície.

Pre jedných i druhých by sa SMK stala skôr nepriateľom než opozičným partnerom. Pre Maďarov by zas jedni i druhí splynuli do slovenského bloku, nadraďujúceho etnickú jednotu nad politickú diferencovanosť. Čo by bola úplne iná situácia, než v akej sa SMK nachádzala v opozícii pred voľbami 1998 a vo vládnej koalícii po nich. Aby SMK v tejto presilovke prežila, musela by nevyhnutne pritvrdiť, vyhrotiť svoj obranársky postoj, lebo by sa ocitla v totálne nepriaznivom až nepriateľskom politickom prostredí. Radikálne krídlo, ktoré bolo pod zastrešením vládnej SMK spacifikované, by v opozícii nadobudlo prirodzenú prevahu víťaza nad politikmi participácie. Bol by to Bugárov debakel, ktorému by sa viacerí slovenskí politici (z opozície i z vládnej koalície) asi potešili, a to aj napriek tomu, že jeho dôsledky by pre politickú scénu boli dosť nepriaznivé.

Argument, že s Maďarmi sa ťažko vládne, neobstojí. Nevládne sa s nimi horšie ako s ktoroukoľvek inou doterajšou koaličnou stranou, a dá sa predpokladať, že rozhodne ľahšie a konštruktívnejšie ako s ktoroukoľvek inou budúcou koaličnou stranou, ktorá by prišla z tábora terajšej opozície. Čo je však úplne isté, bez Maďarov či dokonca v slovenskej presilovke proti nim by bola takáto vládna koalícia a z nej vzišlá vláda paralyzovaná vyhroteným nacionalistickým ošiaľom.

Ak sa niekto utešuje, že spojenectvom s Mečiarom sa dnes už nedá nič pokaziť, dopúšťa sa tragického omylu. Ani v rozprávkach sa nepodáva prst čertovi v jeho pravej satanskej podobe, ale až v prestrojení za švárneho mládenca. Prezradí ho len čertovo kopyto.