Slovenčina na českých základných školách

V priebehu tohto a vlaňajšieho roka sa na niekoľkých základných školách v ČR uskutočnil prieskum, zameraný na základné znalosti o slovenčine a tiež na úroveň percepčného bilingvizmu češtiny a slovenčiny. Prieskumu sa zúčastnilo vyše stopäťdesiat žiakov druhého stupňa základných škôl, na niektoré otázky odpovedali i samotní učitelia.

Tridsať dva percent českých žiakov považuje slovenčinu za jazyk, ktorý je pevne spojený s históriou našej krajiny, 27 % charakterizuje slovenčinu ako jazyk, ktorý rozumejú. Pätina opýtaných ďalej považuje slovenčinu za jazyk, ktorý nie je svetový, iba 5 % respondentov popisuje slovenčinu ako cudzí jazyk. K vybraným možnostiam niektorí odpovedajúci ďalej doplnili, že slovenčinu vnímajú ako melodický a ľubozvučný, skrátka "pekný" jazyk.

Ďalšie otázky nášho výskumu boli zamerané na základné znalosti českých žiakov o Slovenskej republike. Hlavné mesto Slovenskej republiky bez problémov určilo 94,6 % respondentov, problémy však nastali v prípade slovenského prezidenta. Toho správne určila púha tretina žiakov (35,87 %). Medzi najčastejších chybne menovaných patril aj Vladimír Mečiar (cca 10 %). Počiatočné slová slovenskej hymny správne zapísalo 71 % žiakov, hoci si v mnohých prípadoch nevybavili presné znenie a mnohé slová komolili. Správny dátum vzniku Slovenskej republiky dokázalo určiť 88,18 % žiakov. Chybný dátum väčšinou korešpondoval s dátumom vzniku Československej republiky.

Pre žiakov 2. stupňa základných škôl, ktorí sa počas školskej dochádzky stretli s menom niektorého slovenského autora (J. Kollár, L. Mňačko, Ľ. Feldek a ďalší), by doplnenie 3 slovenských literátov nemalo predstavovať problém. Slovenským autorom a textom sa však vzhľadom k celkovo predimenzovaným osnovám českého jazyka nevenuje dostatočná pozornosť, v niektorých čítankách sa pôvodné slovenské texty dokonca prekladajú do češtiny. Pre mladých čitateľov tak odpadá možnosť prijímať tieto texty v originálnej nepreloženej podobe. Preklad slovenského textu do češtiny samozrejme uľahčuje jeho pochopenie, ale uberá na jeho pôvodnej umeleckej hodnote. Troch slovenských spisovateľov nedokázal uviesť žiadny z respondentov, iba 16,36 % si dokázalo vybaviť jedného až dvoch autorov.

Slovenské osobnosti vedy či kultúry už dokázalo vymenovať 85,45 % respondentov. Medzi najčastejšie menovaných patrili slovenskí speváci populárnej hudby Jožo Ráž (18,55 %) a Miroslav Žbirka (16,04 %), Vladimíra Mečiara uviedlo 11,54 % opýtaných. Nasledujúce otázky boli zamerané na slovenčinu na základnej škole.

So slovenčinou sa podľa odpovedí na základnej škole stretlo 50,91 % žiakov. S jazykovedným výkladom sa stretlo 42 %, rovnaké percento so slovenskými ukážkami v čítankách. Čo sa týka názorov na slovenčinu a jej vyučovanie v rámci predmetu český jazyk a literatúra na základnej škole - podporuje ju 65,45 % oslovených žiakov.

V nasledujúcej otázke sa respondenti vyjadrovali k možným formám a metódam vyučovania slovenčiny v rámci predmetu český jazyk a literatúra. Z vybraných možností 33,67 % zvolilo osvojovanie si pomocou literárnych ukážok v učebniciach a čítankách, najväčšiu podporu však získala výuka s využitím masovokomunikačných prostriedkov a s využitím didaktickej techniky (video, audio...). Podporu respondentov získala i práca s pôvodnými slovenskými knihami, novinami a časopismi. Výklad o slovenskom jazyku podporilo 19,39 % opýtaných.

Ďalšia otázka bola zameraná na prostriedky, prostredníctvom ktorých sa žiaci stretávajú so slovenčinou. Z výsledkov vyplýva, že najväčší podiel z uvedených možností pripadá na televíziu a hudbu (takmer 80 %). Je zrejmé, že masmédiá majú na percepciu slovenčiny v súčasnosti najväčší vplyv. Vďaka mohutnému boomu hudobných programov na všetkých kanáloch sa česká mládež (či už zámerne alebo mimovoľne) stretáva so slovenskými hudobníkmi a kapelami. Napríklad slovenská kapela NoName v súčasnosti koncertuje z väčšej časti v Česku, podobne v ČR koncertujú i Pavol Habera a Team, Elán a podobne.

Prekladová časť dotazníkov sa skladala z prekladu izolovaných slovenských slov a slov v kontexte dvoch textov. Najväčšiu úspešnosť pri nekontextovom preklade zaznamenalo slovo mačka = kočka (86,36 % správnych odpovedí), tesne nasledovalo slovo lopta = míč (64,55 % správnych odpovedí). Na poslednom mieste skončilo slovo rušeň = lokomotiva. Je zaujímavé, že slovenské kompozitum rušňovodič = strojvedoucí dokázalo preložiť temer 13 % opýtaných, príbuznosť so slovom rušeň však neodhalil nikto. Medzi najčastejšie chybné preklady slova rušňovodič patrili: vodič elektrického prúdu, zásuvky, vodovodný kohútik, ten, kto chodí po rušnej ulici...

Nasledujúce dve otázky boli zamerané na preklady slovenských lexík v kontexte zrozumiteľného slovenského textu. Prvý text pochádzal z prekladu populárnej knihy Ondřeja Sekoru "Ferdo Mravec". Zámerne bola vybraná ukážka, ktorá obsahuje slová slovenskej slovnej zásoby, ktoré v takej istej či podobnej forme existujú i v českej slovnej zásobe:

Ferdo mal už všetko pripravené. Ľudia moji, hovorím vám, pred jeho domčekom bol celý zábavný park. Hneď na začiatku stál na púpave kolotoč. Mal sedadlá na špagátikoch, vozíčky, ktoré sa hojdali, lodičky, ktoré sa kolísali a diežu, ktorá sa krútila. A veľactená slečna Lienka, napudrovaná, namaľovaná, vyobliekaná začala rozprávať o tom, ako Ferdo zapriahol slimáka do koča na posmech ostatným chrobákom, ako jej hneď utiekol, keď ho chcela spráskať bičom...

Vysokú úspešnosť prekladu zaznamenalo slovo chrobák = brouk (60,00 %) a slovesá pohybu hojdali = houpali a kolísali = kolébali (50,00 % a 51,82 %). Najnižšiu úspešnosť v preklade zaznamenalo slovo púpava = pampeliška (4,55 %) a lienka = beruška (14,55 %). Lienku prekladali žiaci obvykle ako vlastné meno Lenka, iba 14,55 % žiakov odvodilo preklad tohto slova na základe vonkajšieho popisu vytýčeného v kontexte: veľactená slečna Lienka, napudrovaná, namaľovaná, vyobliekaná...

Ďalšia otázka bola zameraná na slovenskú menšinu v ČR a možné spôsoby jej podpory. 92,00 % respondentov prieskumu sa vyslovilo k slovenskej menšine v ČR pozitívne, 71,03 % bolo tiež ochotných túto menšinu v ČR podporovať. Medzi základné spôsoby podpory patrila najmä prezentácia tejto menšiny v médiách, podpora slovenskej tlače v ČR a iné.

Výskum ukázal, že úroveň pasívneho bilingvizmu češtiny a slovenčiny u českej mládeže postupne klesá. Tento fakt sa prejavuje najmä v postupnom "zabúdaní" slovenských lexík a v strate orientácie v slovenskom texte s prevahou od češtiny odlišných lexík. Percepčný bilingvizmus slovenčiny u českej mládeže podporuje najmä slovenská populárna hudba, ktorá sa teší veľkej obľube aj v Českej republike. V českých masovokomunikačných prostriedkoch sa slovenčina takmer neobjavuje, nemôže teda ani pôsobiť na slovnú zásobu jazyka školopovinnej mládeže. Aký bude ďalší vývoj česko-slovenského pasívneho bilingvizmu českej mládeže, to ukáže až čas.

(Autor pracuje na Katedre českého jazyka a literatúry PdF UP Olomouc)

KAMIL KOPECKÝ

obsah | publicistika