Slovensko ako misijné územie?

Na území prevažne východného Slovenska vypukli rómske nepokoje. Ich rozsah a intenzitu môže väčšina obyvateľov Slovenska posudzovať na základe získaných informácií z televízie, rozhlasu, či dennej tlače. A v nich nepokoje, i lokálneho významu, pri použití dramatického hlasu, palcových titulkov, či komparzu desiatok kričiacich, vyzerajú vždy apokalypticky. Na situáciu zareagovalo ministerstvo vnútra vyslaním údajne najväčšieho počtu príslušníkov policajného zboru a neskôr nasadením armády na obranu majetku a udržanie pokoja. Na mimoriadnej nočnej tlačovke premiér Dzurinda pri návšteve východného Slovenska hovoril predovšetkým o udržaní pokoja, ochrane súkromného majetku a prísnom potrestaní tých, ktorí sa dopustili trestnej činnosti. Zasadnutie vlády prinieslo správu o nekompromisnom presadzovaní práva a poriadku, ale tiež o tom, že vláda schválila vyše desiatky opatrení, ktoré majú dopady zmien v sociálnom systéme zmierniť.

Žiadna zo súčasných parlamentných strán sa otvorene nepostavila na stranu Rómov. To by pre ne bola kontraproduktívna aktivita, ktorá by im voličské sympatie stále ešte väčšinovej spoločnosti nepriniesla. Dobre to vystihuje dilema SMERu. Pred voľbami bolo heslom strany právo a poriadok a tiež rázny postup proti tým, ktorí zneužívajú sociálny systém. Teraz sa stalo niečo, na čom by SMER mohol túto taktiku do dôsledkov uplatniť. Lenže SMER spred volieb už nie je SMERom medzi voľbami. Súčasný SMER sa snaží dostať do Socialistickej internacionály. A tak kritizuje sociálne opatrenia vlády. Teraz by to však súčasne znamenalo podporiť aj rómske obyvateľstvo. A tak sa líder SMERu na adresu nepokojov vyjadril radšej pri návšteve Maďarska. Aj sa vyjadril, aj sa to takmer nik nedozvedel.

Čo to teda predseda SMERu povedal? "Miliardy, ktoré použili na prilákanie (firme) Peugeot a Hyundai, by boli vhodnejšie na zlepšenie situácie osudu živoriacich rómskych más." Podľa tlačovej správy tiež vidí Fico riešenie v potrestaní tých, čo sa zúčastnili trestnej činnosti a vo vrátení výšky sociálnych dávok na pôvodnú úroveň. Ostáva len dúfať, že po tom, ako sa SMER dostane do vlády, toto nebudú jej prvé systémové opatrenia v sociálnej oblasti.

Za posledný týždeň sa na obrazovke objavilo obrovské množstvo rómskych aktivistov a politikov. Z ich vystúpení možno vidieť niekoľko vecí. Napríklad nejednotnosť. Na obrazovke sa zjavujú stále iní predstavitelia rómskych politických strán, hnutí, či občianskych iniciatív. A každá skupina hovorí niečo iné.

Udalosti posledných dní dali predstaviteľom týchto subjektov šancu na zviditeľnenie sa a získanie mandátu zástupcov. Dosiaľ totiž nebolo možné povedať, koho okrem seba zastupujú rómski politici ako Fízik, Loran, či Patkoló. Práve súčasná situácia môže ich zoskupeniam dodať aj reálnu podporu od Rómov a v budúcnosti ich donútiť k integrácii. Aby bolo komu dať vo voľbách svoj hlas. Slovami jedného príspevku od rómskeho aktivistu z 26.2. 2004 v denníku SME: "A vy, Rómovia, nedávajte hlasy gadžom, aby sedeli na teplých miestach. Žiadna politická strana nám nič nedá." Organizovanosť Rómov a obhajovanie spoločných stanovísk im pri obhajobe ich problémov môže len pomôcť.

Rómske protesty nastoľujú aj úplne legitímne otázky. Kde skončili stovky miliónov prostriedkov určených pre rómske projekty za posledných štrnásť rokov? Aké kroky dosiaľ urobil podpredseda vlády, zodpovedný okrem iného aj za rómsku problematiku? Je možné presadzovať zmeny v sociálnej oblasti bez ohľadu na to, že niektoré skupiny sú menej náchylné sa im prispôsobiť? Existuje šanca, ako sa dostať z osady a začať nový život?

Neexistujú rýchle riešenia. Polícia a armáda nebudú môcť hliadkovať v okolí osád donekonečna. Krokom späť by bolo aj navrátenie pôvodného systému sociálnych dávok, ktoré nikoho k ničomu nemotivovali. Podpriemerná vzdelanostná štruktúra rómskej populácie je nielen problémom súčasnosti, ale bude ešte väčším v budúcnosti. I keď bude slovenský trh práce v budúcnosti poskytovať dostatok príležitostí, bude ich rovnako málo pre ľudí so základným vzdelaním. Tiež bude treba zmeniť myslenie typu "Kaník daj, vláda daj". Slovensko nie je len vláda, sú to i miestne samosprávy, mimovládny sektor, či cirkvi. Na to, ostatne, veľmi presne poukázal aj poslanec KDH J. Brocka. Podľa neho sa zo Slovenska stalo misijné územie. Nie je dôvod posielať našich kňazov, rádové sestry, či iných dobrovoľníkov na Sibír a do Afriky. Pre cirkvi pôsobiace na Slovensku je misijných miest dosť aj na Slovensku. Nemusel by to byť najhorší začiatok riešenia tohto problému.