Kde leží slovenská (a najmä rómska) bieda?

Praktické dôsledky niektorých sociálnych reforiem ukazujú, že v zásade správny úmysel vlády sa začal realizovať nesprávnym spôsobom.

Eliminácia východiska - parametrov pseudosociálneho štátu, ktorý namiesto toho, aby ľudí učil ryby chytať, im tieto ryby servíroval na tanier - sa neprimerane realizuje. Aj keď je pravda, že celé sociálne skupiny obyvateľstva sa prestali v dôsledku hojného poskytovania dávok zaujímať o hľadanie práce, už samotné koncepčné riešenia štátu v istom bode prekročili hranicu racionality. Je správne nútiť nezamestnaných hľadať si prácu, ale ešte správnejšie je zisťovať, či pracovný trh umožňuje úspech. S takýmito nožnicami mali reformy rátať, inak vláda musí znášať dôsledky svojho nesystémového rozhodovania - nepokoje, demonštrácie, rabovanie.

Prapríčinou súčasného kritického stavu na strednom a východnom Slovensku je teda aj krátkozrakosť štátnej vzdelanostnej koncepcie, ktorá nerešpektovaním či nepredvídaním svetového technologického vývoja ponechala časť obyvateľstva kvalifikačne nepripravenú v "povodňovej" zóne.

Intenzívny a produktívny rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania sme ani v bývalom Československu, ani neskôr v SR efektívne nezachytili, akokoľvek sa príležitostne hrdíme vysokou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva. Usvedčujú nás štatistické údaje o investíciách do vedy v percentách z HDP a o počte vysokoškolákov; v porovnaní s okolitými štátmi sme na tom najhoršie. Pritom údaje (0,22 % z HDP a 10,8 % VŠ) sú slovenským priemerom, ktorý zotiera rozdiel medzi krajmi SR. Čím ďalej na východ, existujú totiž čoraz početnejšie skupiny menej vzdelaných (nevzdelaných) ľudí, čo sa prejavuje na ich sociálnom statuse. Po prirodzenom odumretí neracionálnych priemyselných výrob a prezamestnanosti v družstevnom poľnohospodárstve sa neraz prejavuje vákuum: značná časť obyvateľstva bez vzdelania nemá prácu.

Keď teda nevzdelaní Rómovia na východnom Slovensku nesú transparenty "Nechceme podporu, chceme prácu", je to chvályhodná zmena, ale zároveň plač na nesprávnom hrobe, lebo nekvalifikovanej práce je objektívne čoraz menej a už nikdy jej viac ani nebude... Je aj celkom nemiestne a demagogické spomínať si na zlaté časy socializmu, keď v zaostalých výrobných pomeroch bolo síce dosť práce pre všetkých, ale nebolo dosť sofistikovaných výrobkov a oná práca vykazovala nízku produktivitu.

Všetkých slovenských vlád, slovenskej intelektuálnej society (a nemenej aj rómskych lídrov) sa teraz treba spýtať, kde boli, keď bolo treba postrehnúť svetový vývoj a podporovať účelnú vzdelanosť a vedu. Znižovanie dávok sociálnej pomoci je načasované nesprávne a vedie do slepej uličky v podmienkach, keď niet nekvalifikovanej práce pre nevzdelané obyvateľstvo.

EMIL POLÁČIK

obsah | publicistika