Sú naši školáci naozaj takí zaostalí?

Podľa nedávno široko medializovaného prieskumu OECD o školstve v 40 krajinách sveta slovenské deti zaostávajú za deťmi iných národností v porozumení významu čítaných textov. Ako je vôbec možné, že takéto povrchné zistenie sa dostáva do rúk najširšej verejnosti?

Problematika sémantického obsahového spracovania čítaného, prípadne písaného textu je predmetom psycholingvistického výskumu. Ide o zložité výskumné otázky, pretože skúmaný proces - spracovanie textu - nie je prístupný priamemu pozorovaniu. Ide vlastne o "vhľad" do procesov tzv. sémantickej pamäti. Výsledky publikované v odbornej literatúre nie sú spravidla jednoznačné.

Psycholingvistika sa zaoberá vzťahmi medzi jazykom, rečou a myslením jedinca na rôznych vekových úrovniach. Naše skúsenosti s výskumom bilingvizmu ukázali, že vývin reči je spojený s faktormi prostredia, v ktorom dieťa žije, a štúdium musí tieto široké súvislosti zohľadňovať. Významnými činiteľmi sú rodina, vzdelanie rodičov, preferovaný výchovný štýl, množstvo sociálnych kontaktov už od útleho detstva, kvalita citových väzieb v rodine, aktívna stimulácia rečového vývinu zo strany rodičov, vplyvy kolektívnych zariadení atď.

V spomínanej správe sa však tieto dôležité faktory neuvádzajú. Hovorí sa len všeobecne o "slovenských" deťoch, ktoré v porovnaní s deťmi iných národností zaostávajú v porozumení prečítaných textov. Takéto tvrdenie je zavádzajúce. Akou metódou vlastne autori dospeli k takýmto závažným výsledkom a zisteniam? Veď je takmer nemožné nájsť ekvivalentné texty vo všetkých sledovaných jazykoch. A to je nevyhnutnou podmienkou na akékoľvek porovnávanie a zovšeobecňovanie. V psychologickom, resp. psycholingvistickom výskume je tiež nezmyslom hovoriť o slovenských deťoch, resp. o deťoch iných národností. Je všeobecne známym poznatkom, že národnosť nie je taký faktor, podľa ktorého by bolo možné zaraďovať jednotlivcov do skupín a vzájomne ich porovnávať.

Nie všetko, čo nesie punc Európskej únie, je seriózne. Avšak aj bez upozornení EÚ vidíme, že so vzdelanostnou úrovňou našej mládeže nie je niečo v poriadku. Rečový prejav mladej generácie je sploštený, chudobný, pravdepodobne aj vplyvom intenzívnej esemeskovej telegrafickej komunikácie. Prízvuk je kladený neprirodzene na poslednú slabiku v slove, rýchlosť komunikácie redukuje jej zrozumiteľnosť. Možno k tomu prispieva aj televízia. Veď výskumy, ktoré sa realizovali na Lekárskej fakulte UK pod vedením docentky Ševčíkovej pred 15 - 20 rokmi ukázali, že naša dospievajúca mládež sedí pred televízorom až 15 hodín týždenne. Je to dnes menej alebo ešte viac? A ako vyzerajú naše domácnosti a komunikácia v nich? Veď aj návštevy prijímame so zapnutým televízorom. A kedy sme deťom naposledy čítali alebo rozprávali rozprávku? Čítanie detskej literatúry patrí medzi kľúčové spôsoby podporovania jazykového vývinu.

V USA sa verejne hovorí o hrozbe Alzheimerovej choroby, ktorá podľa serióznych štatistík ohrozuje v blízkej budúcnosti niekoľko miliónov Američanov. Ako predchádzať tomuto hrozivému ochoreniu? "Čítajte svojim deťom!" Odpovedá jeden z významných vedeckých pracovníkov v gerontologickom výskume v USA. Chceme spochybniť výskum, na ktorého základe vraj naše deti zaostávajú v porovnaní s deťmi iných krajín v chápaní písaných textov. Na druhej strane objavenie sa tejto problematiky v médiách je príležitosťou zamyslieť sa nad skutočným stavom veci. Nielen naše deti, ale aj dospelí, a to aj na vysokých spoločenských postoch, majú medzery v hovorenom a čítanom prejave. A nejde len o správnu výslovnosť, ale skôr o rečovú hutnosť a používanie výstižných pojmov.

Treba zvážiť, či by sa namiesto únavných vetných a slovných rozborov na hodinách slovenčiny nemala vyučovať napr. aj rétorika. Teda, aby sme učili naše deti počúvať a hovoriť. Výskumy Jeana Piageta, významného francúzskeho vývinového psychológa, dokázali, že dieťa je schopné aplikovať zložité gramatické pravidlá až po dvanástom roku života. Hlasné čítanie alebo prednášanie textu s primeranou intonáciou a dôrazom podporuje práve vývin porozumenia jazyka, porozumenia symbolickému systému, tvorbe viet, slov, dikcie.

Jednoducho, mali by sme sa snažiť o to, aby veta "čítanie je opäť v móde" nebola len komerčným reklamným sloganom.

OĽGA ÁROCHOVÁ, LENKA GOLECKÁ

obsah | publicistika