Olaský Rómovia sa chcú vrátiť ku kočovaniu

"Kočovanie máme v krvi, darmo ho nám prezident Novotný zakázal," hovorí Vincent Stojka z Bratislavy, hlava olaskorómskych vajdov na Slovensku. Má na mysli zákon číslo 74 z roku 1958, podľa ktorého sa kočovanie trestalo odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Európska legislatíva nielenže rómske kočovníctvo netrestá, ale určuje členským štátom Európskej únie, aké optimálne podmienky majú týmto novodobým nomádom vytvárať na cestovanie karavanmi aj na dočasné usídlenie v ktorejkoľvek krajine.

"Takéto kočovanie však nie je lacný špás, veď len dobrý karavan vyjde na niekoľko stotisíc korún, a to už nehovorím o aute," upozorňuje Stojka, ktorý zblízka pozná život kočovných Rómov v Nemecku i Holandsku. Vzápätí dodáva, že mnohí naši olaskí Rómovia si kočovanie "za obchodom alebo aj na dovolenku" už môžu dovoliť. "My nežijeme v chatrčiach ani nie sme odkázaní na žobranie," zdôrazňuje vajda vajdov.

Dôverný znalec kultúry a jazyka olaských Rómov Rastislav Pivoň z nadácie InfoRoma však nepredpokladá, že sa návrat ku kočovaniu stane u nich masovým javom. Zároveň uznáva, že mnohí z týchto Rómov žijú aj u nás polokočovným životom.

"Sú stále na cestách, ale za kšeftami, preto žijú tak trochu ako obchodní cestujúci, pre kšefty cestujú až do Nemecka aj ďalej," hovorí Pivoň. Podľa odborných odhadov žije dnes na Slovensku asi 60-tisíc olaských Rómov. Pred vyše 150 rokmi sa sem prisťahovali z Rumunska a na rozdiel od usadlých Rómov kočovali až do 60. rokov minulého storočia.

Šéf Rómskej iniciatívy Alexander Patkoló už zaznamenal niekoľko kolektívnych žiadosti olaských Rómov, ktorí očakávajú od jeho strany, že ich podporí pri oživovaní moderného kočovania. "Chcú kočovať, ako dnes kočujú Rómovia v krajinách Európskej únie a my ich v tom, samozrejme, podporíme," tvrdí Patkoló, zatiaľ však nevie ako.

Pivoň si nemyslí, že hneď po vstupe Slovenska do EÚ začne náš štát čeliť nájazdom kočovných Rómov z iných štátov únie. "Slovensko bude pre nich asi len tranzitnou krajinou, ako je už teraz pre kočovných rumunských Rómov, ktorí si vyberajú za cieľ svojich ciest oveľa bohatšie krajiny," spresňuje Pivoň. Podľa Stojku poskytuje kočovanie Rómovi voľnosť, prináša však so sebou aj veľa problémov. "Napríklad s hygienou, preto ani mnohým olaským Rómom už takýto život nevonia," uzatvára šéf vajdov.