Reflexia reflexie

Desiatemu výročiu rozdelenia Česko-Slovenska a vzniku dvoch samostatných už bolo venovaných veľa článkov. Tak prečo zasa? Pretože výročie so sebou prinieslo množstvo reakcií povolaných i nepovolaných i celý rad oficiálnych aktov. Sama táto reflexia sa stala zaujímavým fenoménom, priniesla dokonca niekoľko prekvapení... Skúsme celú tú atmosféru aspoň letmo analyzovať, pokúsme sa o reflexiu reflexie!

Už nominácie na slovenské štátne vyznamenania, udeľované pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky, priniesli príznačný úvod rozpačitého výročia. Už v decembri, keď vláda zverejnila zoznam navrhnutých na ocenenie, Smer a Pravá SNS protestovali proti vyznamenaniu Dušana Kováča, Juraja Jakubiska a Ľubomíra Feldeka, pretože podľa nich nesúhlasili so vznikom Slovenskej republiky. Medzi vyznamenanými je takých určite viac, ale to ponechajme stranou. Feldek a Jakubisko sa podľa nich dopustili ešte jedého hriechu - vraj sa "demonštratívne odsťahovali do Prahy". Aspoň tak argumentoval poslanec Smeru Dušan Čaplovič. Jozef Banáš, jeho kolega, pravda z vládnej Aliancie nového občana, mu cez noviny vysvetlil, že "Feldek a Jakubisko urobili pre Slovensko viac ako celá plejáda politikov dohromady". A že napríklad spôsob, akým bola zo Slovenska vyštvaná rodina Feldekovcov po spore s Dušanom Slobodníkom, určite nevypovedá nič o Ľubomírovi Feldekovi a jeho patriotizme, ale zato nemálo o Slovensku za čias vrcholiaceho mečiarizmu. Pokus o nové delenie na "dobrých" a "zlých" Slovákov treba naozaj principiálne odmietnuť Nikto nie je menší patriot iba preto, že nesúhlasil s rozdelením federácie - mal iba iný názor na to, čo je pre Slovensko lepšie. A rozhodnúť, kto mal pravdu, bude ťažká úloha pre historikov, ekonómov, politológov či sociológov na dlhé desaťročia. To by sme tiež mohli považovať za "zlých Slovákov" všetkých, ktorí vedú Slovensko do nového súštátia - Európskej únie. A už vôbec nemožno spochybňovať niečí patriotizmus na základe toho, kde žije. Nikto nevyčíta Kolomanovi Sokolovi, tiež vyznamenanému pri rovnakej príležitosti, že žije v USA.

Pravda však je, že trochu absurdne vyznelo, keď prezident Rudolf Schuster pri odovzdávaní vyznamenaní povedal: "Každý z vás svojím jedinečným a neopakovateľným spôsobom prispel k rozvoju našej krajiny, k tomu, že už desať rokov budujeme vlastnú štátnosť." To skutočne nemožno tvrdiť o tých, ktorí s rozdelením Česko-Slovenska nesúhlasili. Omyl spočíva v tom, že Slovensko budovalo svoju štátnosť aj predtým, za spoločného štátu.

Rudolf Schuster sa zrejme nechal strhnúť atmosférou. Inak urobil múdro, keď sa rozhodol pri tomto výročí nerozlišovať Slovákov na takých a onakých. A okruh okolo Slovensko-českého klubu, vydavateľa tohto časopisu, môže byť hrdý, že medzi 31 vyznamenanými sa ocitlo hneď niekoľko jeho osobností: veľvyslanec SR v ČR a súčasne predseda redakčnej rady Slovenských dotykov Ladislav Ballek, ktorý sa za všetkých ocenených poďakoval, Ľubomír Feldek, čestný prezident divadelnej Česko Slovenskej Scény a blízky spolupracovník nášho magazínu, Juraj Jakubisko, ktorý bol s J. A. Pitínským krstným otcom Česko Slovenskej Scény, a tak trochu aj operná speváčka Magdaléna Hajóssyová, ktorá žije medzi Berlínom, Prahou a Bratislavou.

Akáže to však bola atmosféra, ktorá strhla Rudolfa Schustera k tej formulácii? Najmä na Slovensku sa v ostatnom čase akosi povinne do prejavov politikov zaraďujú floskule o vzniku samostatného štátu. Nič proti tomu, ak by ich nehovorili aj politici, ktorí - a legitímne! - s rozdelením nesúhlasili. V Českej republike čosi podobné toľko nezaznieva, napokon, kontinuita ČR s predvojnovou ČSR je výrazná - od hlavného mesta, cez hymnu, zástavu, až po vládne budovy a tisíc ďalších psychologických momentov. V Prahe teda nikto nepochybuje, že česká štátnosť sa nebuduje od roku 1993. Na druhej strane, práve pri príležitosti desiateho výročia akoby prevládol názor, že to bolo predsalen nevyhnutné. Pre toto hodnotenie hovorí nemálo argumentov. Problém však je, ak prezident Václav Havel v novoročnom prejave povedal: "Žádná významnější část občanů tehdy proti rozdělení státu neprotestovala, ale žádná významnější část ho také neoslavovala." No, petíciu za vypísanie referenda a de facto proti rozdeleniu podpísal milión občanov. To možno nie je významná skupina v Číne, ale u nás teda je!

A keď sme už pri prezidentoch, tak do tretice jeden bývalý. Michal Kováč poskytol Tlačovej agentúre SR vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného prihlásil "k svojmu dielu zásluh" o vznik samostatného Slovenska. To je opäť legitímne. V správe však bola i veta: "Bez vzniku samostatného Slovenska by sme sa podľa exprezidenta nemohli tešiť ani z pozvania do NATO a EÚ, výročie je preto dôvodom na oslavu." No comment. Všetko toto napokon vyvolalo emocionálne pochopiteľnú reakciu. Skupina osobností spoločenského života vydala protest proti falšovaniu histórie o priebehu, dôvodoch a dôsledkoch rozdelenia Československa predovšetkým niektorými bývalými i súčasnými politikmi a novinármi.

A tak je zrejmé, že s rozdelením sme sa po desiatich rokoch skutočne nevyrovnali, len sa snažíme otázniky zamiesť pod koberec.

VLADIMÍR SKALSKÝ, NAĎA VOKUŠOVÁ

obsah | publicistika