Úspešný politik Knieža Rastislav

V povedomí slovenskej elity sa udomácnil ako fakt nebezpečný mýtus: Slováci nemali vo svojej histórii žiadne úspešné politické osobnosti, naše politické dejiny sa začínajú prinajlepšom v polovici 19. storočia, a aj odvtedy až do súčasnosti boli všetci naši politici väčšinou amatérski niktoši. Ak sa nepokúsime tento mýtus vykoreniť, hrozí nám, že sa budeme ako národ zbytočne podceňovať. Z podceňovania seba samých vyplýva aj dnešná nízka sebadôvera našich politických elít. V súčasnosti nie sme schopní robiť sami vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. Ako mnohokrát v histórii, aj dnes sa spoliehame stále na niekoho zvonku, kto za nás vyrieši naše problémy. Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia veľká časť našej elity videla riešenie našich problémov (najmä Mečiara) v spojenectve s Čechmi a v zachovaní federácie. Dnes si riešenie našich problémov (aj Mečiara) veľká časť našej elity sľubuje od EÚ.

Naše problémy však nikto nevyrieši za nás. Musíme sa spoliehať na vlastné sily. Náš národ musí nabrať sebadôveru, inak sa naša história ako samostatného a suverénneho štátu môže čoskoro ukončiť. V strednej Európe štáty vznikajú a zanikajú v pomerne rýchlych intervaloch. V mojom miniseriáli sa pokúsim niekoľkými príkladmi preukázať, že naši predkovia boli často šikovní a vo svojom období aj úspešní politici. U každého z nich sa pokúsim pomenovať aspoň jeden výrazný čin (nie ich reči), ktorý podľa môjho subjektívneho názoru pozitívne ovplyvnil naše dejiny. Nech ma čitateľ nepodozrieva z preskakovania vatier, ale ako prvú úspešnú politickú osobnosť som si vybral človeka z obdobia Veľkej Moravy - knieža Rastislava. Skúsme si predstaviť vtedajšiu situáciu v Európe. Rastislav bol dosadený na trón relatívne malého a slabého Veľkomoravského kniežatstva v roku 846 ako vazal Východofranskej ríše. Tá ohrozovala jeho štát z juhozápadu. Bola hospodársky aj politicky oveľa silnejšia ako Moravania. Rastislav sa však rozhodol, že sa pokúsi získať nezávislosť svojho štátu na Frankoch. Na to potreboval takpovediac politické uznanie Veľkej Moravy. Politické uznanie v tom čase udeľoval pápež. Ak by vyslal na územie Veľkej Moravy svojho arcibiskupa a vyčlenil by Veľkú Moravu spod právomoci franských biskupov, znamenalo by to fakticky uznanie nového štátu. Rastislav na dosiahnutie svojho cieľa rozohral na vtedajšie časy pomerne šikovnú geopolitickú hru.

Najskôr poslal v roku 861 svojich vyslancov k pápežovi Mikulášovi I. do Ríma so žiadosťou, aby pápež vyslal na Veľkú Moravu misionárov ovládajúcich slovanský jazyk. Jeho požiadavky však boli odmietnuté a Veľká Morava zostala pod cirkevnou správou franských biskupov. Vtedy Rastislav prvýkrát v histórii použil poučku, ktorú poznáme aj z nedávnych čias: Ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ. V roku 862 sa s tou istou požiadavkou Rastislav obrátil na byzantského cisára Michala III. Prečo by byzantský cisár nevyužil príležitosť zahrať si geopolitickú hru v strednej Európe a neposilniť svoj vplyv v tomto regióne? A tak poslal v roku 863 na Veľkú Moravy známe postavy našej histórie, sv. Cyrila a sv. Metoda. Príchod oboch vierozvestov a ich činnosť narušovala pôsobenie franských kňazov na Veľkej Morave - Rastislav už od nich nebol závislý. Sv. Cyril a sv. Metod priniesli na naše územie slovanské písmo - hlaholiku a niektoré liturgické texty preložili do staroslovienčiny. Vyjednávacia pozícia Rastislava a Veľkej Moravy sa teda veľmi zlepšila. Preto v roku 867 odišli sv. Cyril a sv. Metod do Ríma, aby dosiahli uznanie staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka - popri dovtedy výlučne používanej hebrejčine, gréčtine a latinčine. Na Vianoce roku 867 pápež Hadrián II. schválil bohoslužobné preklady do staroslovienčiny a na znak súhlasu ich položili na oltár baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Sv. Cyril v roku 869 v Ríme zomiera. V roku 870 bol sv. Metod vysvätený za misijného arcibiskupa pre oblasť Panónie a Veľkej Moravy a vracia sa na Veľkú Moravu. Tá sa medzičasom ubránila v roku 869 útoku Frankov a v roku 870 po príchode arcibiskupa Metoda bol Rastislav aj v dobrom zahraničnopolitickom postavení. Rastislavova geopolitická hra sa teda v roku 870 úspešne zavŕšila.

A práve vtedy, keď Rastislav pre Veľkú Moravu "uhral" veľký vojenský aj diplomatický úspech, prišla zrada. Rastislavov synovec Svätopluk uznal zvrchovanosť Východofranskej ríše a vydal Rastislava do rúk Frankom. Tí ho odsúdili, oslepili a uväznili. Arcibiskupa Metoda zajali franskí biskupi a uvrhli do väzenia. V roku 871 Frankovia potom zajali aj samotného Svätopluka. Moravania povstali proti Frankom a za panovníka si zvolili kňaza Slavomíra. Proti povstaniu poslali Frankovia výpravu vedenú čerstvo omilosteným Svätoplukom. Ten však zradil aj Frankov a pridal sa na stranu povstalcov. Povstalci potom porazili franské vojská. Svätopluk sa tak vďaka dvojitej zrade stal panovníkom Veľkej Moravy. Rozšíril jej vplyv a dosiahol jej úplné medzinárodné uznanie. Mohol to však dosiahnuť iba vďaka šikovnej politike svojho strýka Rastislava, ktorý kvôli nemu zahynul opustený a slepý v neznámom franskom väzení. Zrejme sa nikdy nedozvedel, že jeho šikovná geopolitická hra bola úspešná a Veľká Morava sa jeho zásluhou stala až do príchodu Maďarov regionálnou veľmocou.