Volebné programy na Slovensku: Radšej žiadne sľuby

Dominantná téma minulých volieb - "zmena" - pochovala rozsiahlejšie úvahy o tom, ako by Slovensko malo vyzerať. Za výrazného prispenia nositeľov zmeny sa v časti slovenskej spoločnosti vzbudili nereálne nádeje, ktorých nenaplnenie teraz robí z predsedu SMERu najsilnejšieho kandidáta na premiéra a zo strany ANO budúcu koaličnú stranu. Už nikto nevie, ako by vyzerala slovenská politická scéna, keby sa po voľbách najpopulárnejší politik SDĽ Fico ocitol vo vláde alebo v inej ústavnej funkcii namiesto na poslaneckej lavici, kam ho poslali jeho stranícki a koaliční kolegovia.

Už v súčasnosti možno s istotou povedať, že budúca vláda bude musieť byť koaličná a budú v nej najmenej tri politické strany. Strany budú opäť musieť robiť kompromisy a revidovať svoje predstavy. A opäť, ako teraz, to nebude zrada morálky a dobra v politike, ale nevyhnutnosť politického realizmu, vyplývajúca z rozmanitosti slovenskej spoločnosti a pomerného volebného systému.

Napriek tomu, že voliči nevenujú programom strán takmer žiadnu pozornosť a ich vplyv na rozhodovanie koho voliť sa pohybuje na úrovni štatistickej chyby, slovenský volič približne pozná základné tézy strán, ktoré majú nad 5% podpory. Kontinuita, slušný život a rodina, podnikanie a reformy v zdravotníctve a školstve. Niekto stavia na dôveryhodnosť a čitateľnosť, iný na to, že za Mečiara bolo lepšie. Noví demokrati zasa na to, že sa to dá aj bez Mečiara. A napokon nad tým všetkým dominuje voľba poriadku. Čo je skutočným obsahom volebných programov, sa pokúsila vo svojom audite ukázať Nadácia F. Hayeka.

Táto analýza volebných programov sa najprv zaoberá každou stranou a jej programom osobitne, aby napokon zoradila strany podľa toho, či v programe presadzujú zásahy štátu alebo slobodný trh. Otázka teda znela, koho nechá strana vo svojom programe riešiť konkrétne spoločensko-ekonomické problémy. Problémovými oblasťami (je ich 15) sú napr. daňové a odvodové zaťaženie, privatizácia, nezamestnanosť, podnikanie, dôchodková reforma, školstvo či zdravotníctvo. Strany mali možnosť získať od 0 bodov (zvyšovanie úlohy štátu), 1 bod (štát - trh), až po 2 body (zvyšovanie úlohy slobody a dobrovoľnosti). Na základe volebných programov sa najlepšie zo strán, ktoré sú nad 5%, umiestnilo ANO (18b z 30), SDKÚ (17) a KDH (15). Iba 6 bodov získala SMK, za ňou HZDS (5). Len 1 bod získal SMER. V prípade tejto strany teda podľa autorov nejde o stranu tzv. Tretej cesty, ale stranu "výrazne uprednostňujúcu štátne zásahy až socialistický prístup". HZD nebolo, vzhľadom na krátkosť pôsobenia, zahrnuté. Vo svojej analýze programov a sľubov politických strán dospel týždenník TREND (32/2002) tiež k niekoľkým zaujímavým zisteniam. Pravicové strany ponúkajú vo väčšine prípadov zníženie daní a odvodov, ale už zabúdajú vyčísliť ich dopad na štátny rozpočet. Takmer všetky strany sľubujú znižovanie výdavkov štátu a znižovanie deficitu rozpočtu, ale výdavky na chod štátu v tejto oblasti sú iba na úrovni 2% HDP - 22 miliárd. Podľa TRENDu by to teda znamenalo, že naplnenie sľubu o znižovaní výdavkov v tejto oblasti by muselo súčasne viesť i k znižovaniu platov alebo prepúšťaniu v školstve, zdravotníctve, polícii či armáde. Takmer všetky strany ale v prípade školstva, polície či armády sľubujú pravý opak.

Volebné programy znesú všetko. Sú však iba jedným z faktorov, ktoré by mali ovplyvniť rozhodovanie voliča. Svoju váhu pri rozhodovaní o tom, koho voliť, majú aj minulé kroky, napríklad poslancov. Ako hlasovali vaši poslanci je analýza vybraných hlasovaní poslancov minulého parlamentu, ktorú spracovali mimovládne organizácie. Ak návrh zákona zlepšil informovanie verejnosti, posilnil jej účasť na rozhodovaní, či zohľadnil pripomienky MVO, bolo hlasovanie PRE označené ako pozitívne, PROTI za negatívne, a opačne. Pri takto postavenej analýze 48 hlasovaní "najlepšie" hlasovali poslanci SMK, nasledovaní SZS, DS-DÚ, SDSS, OKS, SDKÚ a KDH. "Najhoršie" potom HZD, HZDS, SNS, PSNS.

Podčiarknuté a sčítané, najlepšie pri výbere bude skombinovať program a vaše preferencie, vaše osobné sympatie a dôveru v lídrov, postoje strany v minulosti a racionálne uvažovanie o tom, kde váš hlas môže pomôcť.