December - mesiac privatizácie

V poslednom mesiaci roku 2001 došlo k nevídanému oživeniu privatizačného procesu v Českej republike i na Slovensku. Dôvodov je celý rad, v niektorých jednotlivostiach môže ísť aj o zhodu okolností. Svoju rolu však nepochybne hrá fakt, že sa v oboch štátoch blíži termín parlamentných volieb. Vlády sa preto budú určite aj naďalej snažiť v posledných mesiacoch svojho mandátu zvládnuť čo najväčšiu časť tejto agendy a získať tak finančné prostriedky, ktoré možno využiť na populárne opatrenia.

Paradoxne najväčší privatizačný prípad mesiaca skončil odkladom. Česká vláda sa totiž rozhodla vyzvať záujemcov o kúpu Českých energetických závodov (ČEZ), aby ponúkli aspoň 200 miliárd korún. Ak sa tak nestane, vláda tender zruší a akcie si zatiaľ nechá. V druhom kole, ktoré končí 7. januára, spolu súperia taliansky Enel a francúzska Eléctricité de France. Ponuka Enelu sa v prvom kole otvárala ako jediná z troch, ktoré podali záujemcovia o elektroenergetiku. Spolu s Talianmi sa o ČEZ pôvodne zaujímala aj španielska Iberdrola, ktorá však napokon odstúpila. Samotný Enel tak ponúkol 135 miliárd Kč. Minister priemyslu a obchodu Miroslav Grégr však očakával ponuku mezi 250 a 300 miliardami. Kabinet sa preto rozhodol vyhlásiť ešte druhé kolo privatizácie ČEZ a šiestich regionálnych distribútorov elektriny.

Naopak sa ako bezproblémová javí privatizácia českého plynárenstva. Získala ho nemecká spoločnosť RWE za 133 miliárd českých korun. Zvíťazil investor, ktorý ponúkol nejvyššiu cenu a tá predčila aj tie nejoptimistickejšie odhady.

Iné okolnosti sprevádzali privatizáciu českej chémie. Chemický holding Unipetrol odklepla vláda domácej firme Agrofert, podporovanej americkou Conoco. Agrofert ponúkol 11,75 miliardy korún, zatiaľ čo ponuka britskej spoločnosti Rotch znela na 14,5 miliardy. Po rokoch sa tak opakuje situácia z obdobia vlád Václava Klausa, keď pri predajoch veľkých majetkov nebola cena vždy na prvom mieste - to boli prípady Českého Telecomu alebo Becherovky. Premiér Miloš Zeman zdôvodnil rozhodnutie tým, že Rotch nie je strategický investor. Táto firma obchoduje s realitami a jej nákup mal byť preto podľa Zemana iba špekulatívny. Český premiér v tejto súvislosti pripomenul neblahú skúsenosť s privatizáciou Investičnej a poštovej banky do rúk Nomury.

Po rozhodnutí o predaji Unipetrolu sa pražský Slovák Andrej Babiš definitívne stal najvplyvnejším podnikateľom v Českej republike. "Takové impérium jako Andrej Babiš nevlastní žádný člověk v České republice. Firma Agrofert Holding, ve které má 45 procent akcií, byla loni s téměř třiceti miliardami korun tržeb a dvouapůlmiliardovým ziskem osmá v žebříčku největších českých podniků. A letos zamíří ještě mnohem výš," napísala Mladá fronta Dnes.Teraz Agrofert ovládol aj Unipetrol a ovláda tak obchod s poľnohospodárskymi produktami i takmer celú českú chémiu s výnimkou rafinérií a čerpacích staníc. Aj v prípade Unipetrolu sa Agrofert vzdal rafinérií a siete čerpacích staníc Benzina. Tie prevezme mamutia petrolejárska firma Conoco. Agrofert mal záujem najmä o tie časti Unipetrolu, ktoré vyrábajú suroviny pre ním ovládaných výrobcov hnojív.

Nemenej aktívne sa privatizovalo aj na Slovensku. Podľa rozhodnutia privatizačnej komisie, ktoré však ešte musí potvrdiť slovenská vláda, získa Slovenskú poisťovňu nemecká Allianz AG. V prípade súhlasu kabinetu teda najväčšiu poisťovňu na Slovensku (s podielom 49 percent) dostane do rúk jedna z najväčších finančných skupín na svete. Druhým neúspešným záujemcom bol holandský Aegon. Podľa predbežných odhadov by sa však cena za 66,8-percentný akcionársky podiel štátu mala pohybovať v intervale 7,5 až 9 mld. Sk.

Definitívne už vláda určila nového majiteľa 49 percent akcií Transpetrolu, slovenského prepravcu ropy. Stane sa ním ruská firma Yukos. Domáci Slovnaft tak v tendri neuspel. Predaj Transpetrolu ruskej spoločnosti podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha v žiadnom prípade neohrozí strategické záujmy Slovenska. Kabinet sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s návrhom privatizačnej komisie, podľa ktorého Yukos získa predávaný podiel za 74 miliónov dolárov, čiže približne 3,5 miliardy korún. "Súhlas nevyjadrili len dvaja ministri," povedal šéf rezortu hospodárstva Ľubomír Harach. Výnos je vyšší, než sa očakávalo. Vláda totiž pôvodne dostala ponuky na úrovni 60 miliónov USD, ktoré však neakceptovala a vyzvala účastníkov tendra, aby ponúkli vyššiu cenu.

Mimochodom, Slovnaft prehral aj tender na 13 čerpacích staníc Transpetrolu, a to s rakúskou spoločnosťou OMV Slovensko. Získaním 13 čerpacích staníc Transpetrolu sa zvýši podiel OMV na slovenskom trhu čerpacích staníc na 10percent. Doteraz spoločnosť spravovala 61 z 743 čerpacích staníc, evidovaných Slovenskou asociáciou petrolejárskeho priemyslu a obchodu. Napriek neúspechu v tendri zostáva pred druhým OMV na prvom mieste v počte čerpačiek Slovnaft, ktorý prevádzkuje 316 staníc.

Za nejasných okolností predal štátom kontrolovaný Transpetrol 21-percentný balík akcií podniku VSŽ Košice. Predaj bol podmienkou privatizácie, pochybnosti však vyvolal neobvyklý postup, predaj takéhoto veľkého balíka na burze, navyše po prudkom poklese ceny akcií. Navyše stále nie je jasné, komu boli akcie predané. A v neposlednom rade, objavujú sa špekulácie, že k dispozícii boli aj výhodnejšie ponuky, hoci predstavenstvo Transpetrolu to odmieta. Môže a nemusí mať pravdu, neprehľadnosť obchodu je však zjavná. Záujem o kúpu 21 percent akcií VSŽ mala pôvodne aj americká firma United States Steel LLC, ktorá vo VSŽ vlastní 24,5 procenta akcií. Obchod ale stroskotal na cenovej ponuke Američanov. Okrem U.S.Steel a nového vlastníka sú najväčšími akcionármi Východoslovenských železiarní Fond národného majetku SR s 16,46 percenta a Bank Austria AG s 10,3 procenta. Bank Austria je však iba depozitárom akcií VSŽ pre niektorý zo štátnych subjektov.

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | publicistika