Český prezident a slovenské okuliare

O voľbe českého prezidenta sa popísalo nesčíselné množstvo najrôznejších textov. Prečo ku všetkým tým slovám o pomerne prekvapujúcom výsledku tretieho kola tretej voľby, o neúspechu vládnej koalície a úspechu Václava Klausa ešte niečo pridávať? Možno má - zvlášť teraz, po prvej návšteve Václava Klausa na Slovensku - cenu zhrnúť, čo bolo lepšie vidieť slovenskou optikou. Isteže nevymazala základné témy volieb, slovenské okuliare však zvýraznili niektoré špecifické momenty.

Medzi tými pár diskutovanými kandidátmi sa objavili nielen osobnosti dlhodobo deklarujúce svoj zvýšený záujem o česko-slovenské vzťahy ako Petr Pithart či Jan Sokol, ale v jednej chvíli pomerne prekvapujúco aj dvaja pražskí Slováci - profesori Ivan Wilhelm a Pavel Klener. Rektor a prorektor Univerzity Karlovej. Isteže išlo o osobné kvality oboch vedcov, pedagógov a vysokoškolských hodnostárov, súčasne je to však aj ilustrácia toho, aké postavenie majú osobnosti zo Slovenska v českom akademickom prostredí - stačí spomenúť hoci ešte rektora AMU Petra Toperczera či čestného prezidenta Akadémie vied ČR, košického rodáka z českej rodiny Rudolfa Zahradníka. Je dobre, že tým, ktorí o Ivanovi Wilhelmovi a Pavlovi Klenerovi ako o kandidátoch uvažovali, sa nezdalo dôležité, aby mali českú národnosť a české rodisko. Našli sa aj takí, ktorým to vadilo - určite by sa obhajovali hoci americkým úzom, že prezident musí byť narodený na území USA. Karel Hvížďala podrobil ich postoj vo svojom komentári mimoriadne ostrej kritike: "Šovinismus je podle slovníku krajní nacionalismus dávající jednostranně přednost zájmům vlastního národa a hlásající nenávist k jiným národům. Na tuto definici jsem si vzpomněl, když jsem nedávno četl, že poslanci měli připomínky k tomu, že navrhovaní kandidáti na prezidenta Pavel Klener a Ivan Wilhelm mají nečesky znějící jména, jsou ze Slovenska a jeden se narodil za slovenského státu. To v době, kdy v USA je ministrem Rumsfeld, jehož předci přišli ze severního Německa, kdy anglická královská dynastie Windsorů pochází z Hannoveru a Lafontaine byl nedávno přední sociálnědemokratický politik v Německu či Klestil je prezidentem v Rakousku, a naopak Schuster na Slovensku, na nás prozrazuje velkou zpozdilost."

Napokon sa stal prezidentom Václav Klaus - výrazná, kontroverzná, mnohovrstevnatá osobnosť. Prvou dámou sa stala Slovenka, ekonómka Livia Klausová. Václav Klaus o nej vo vlastnej biografii okrem iného napísal: "Livie přinesla do mého života a do mého uvažování řadu věcí, které jsem neznal nebo kterých jsem měl málo. Přispěl k tomu její intenzivní rodinný život kolem maminky (bylo jich pět sourozenců a Liviin tatínek zemřel ještě když byla středoškolskou studentkou), svou roli hrálo Slovensko, kde se narodila a kam se stále ráda vracela (a já s ní), zanesla kolem mne více citu a opravdovosti než chladné racionality." Všimli ste si? Václav Klaus píše Livie, na inom mieste však aj Livia, v tlači sa objavili aj ďalšie dve verzie mena - Lívia a Lívie. Nastala paradoxná situácia: Odhodlal som sa zavolať do prezidentskej kancelárie, aby mi povedali, ako sa vlastne prvá dáma volá. Na tlačovom odbore si neboli úplne istí. Zisťovali to a napokon mi zavolali. Vraj Livia. Situácia je to zvláštna a zodpovedá vzťahu k cudzím menám, ktorý v Českej republike, príliš etnicky homogénnej, akosi prevláda. Tej potrebe prispôsovať ich, prekladať, za každú cenu prechyľovať, teda pridávať to obligátne -ová. Už preto je dobré, že má ČR prvú dámu s menom, ktoré nie je v tom tvare v českom kalendári, hoci sa to môže javiť ako malichernosť.

Mnohí predpovedali, že voľba Václava Klausa nemusí byť pre česko-slovenské vzťahy optimálna. Už prvé kroky nového prezidenta republiky však ukazujú, že význam a privilegovanosť česko-slovenských väzieb chápe. Jeho prvá zahraničná cesta viedla do Bratislavy, čo si považovali prakticky za povinnosť avizovať všetci kandidáti. Už to dôkazom tej privilegovanosti je...

VLADIMÍR SKALSKÝ

obsah | publicistika