Polemika o koordinátoroch zahraničných Slovákov

Koordinátori zahraničných Slovákov

Slováci žijúci v zahraničí, podobne ako národnostné menšiny, vždy boli vhodnou pôdou na vytĺkanie politického kapitálu. Tak to bolo za komunizmu a neokomunistickí politici, z ktorých časť je i dnes na výslní, prípadne sa tam všemožne snažia opäť dostať, nás utvrdzujú, že inak to nie je ani dnes.

V ostatnom čase je tu jeden príklad za všetky - účelné medializovanie údajného zrušenia Domu zahraničných Slovákov. Pri vyhláseniach naslovovzatých odborníkov, ktorí sa oháňajú tvrdeniami, že ministerstvo kultúry a vláda vedú voči krajanom nekoncepčnú a likvidačnú politiku, sa však nemožno ubrániť dojmu, že ide o osoby, ktoré si zo svojho slovenského pôvodu urobili živnosť. Prečo by inak úplne ignorovali skutočnosť, že Dom zahraničných Slovákov pôsobí aj dnešným dňom, že na priamu podporu kultúrnych aktivít krajanov ministerstvo vyčlenilo šesť miliónov korún, že súčasná vláda presadila povinnosť SR o starostlivosť o krajanov aj do ústavy.

Pravda o Dome zahraničných Slovákov je taká, že ministerstvo túto organizáciu nezrušilo, naopak, zbavilo ju prebujnenej administratívy a presídlilo zo Štefánikovej ulice na Jakubovo námestie. Len na prenájom budovy, strážnu službu a mzdy sa totiž dosiaľ z rozpočtu domu vynakladalo vyše desať miliónov korún. Ušetrené prostriedky chcelo ministerstvo použiť na zvýšenie podpory krajanských kultúrnych aktivít, ľavicové sily vo vláde však presadili návrh na zriadenie nového úradu - Generálneho sekretariátu vládneho splnomocnenca pre zahraničných Slovákov. Peniaze tak nepôjdu zahraničným Slovákom, ale na mzdy ďalších štátnych úradníkov.

O to ťažšie možno pochopiť tieňového ministra kultúry Smeru Dušana Čaploviča, ktorý v Pravde zriadenie nového úradu obhajoval s tým, že ide o "koordinačný orgán" pre krajanov. Zahraniční Slováci sú iste už dnes zvedaví, kedy bude mať "koordinačné hodiny" a koho chce vlastne koordinovať. Čaplovič nezabudol poznamenať ani to, že vládny splnomocnenec Claude Baláž nemá sídlo a že je platený úradom práce. Žeby aj za to mohlo ministerstvo kultúry? Mimochodom, Balážovo meno sa len nedávno v médiách pretriasalo v súvislosti s kauzou, keď ako bývalý riaditeľ domu prepožičal svoj úrad na odovzdanie medaily kontroverznému historikovi Milanovi S. Ďuricovi. Ten je známy najmä tým, že vo svojich publikáciách obhajuje politiku vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa a zľahčuje dôsledky holokaustu slovenských Židov.

Ministerstvo kultúry sa s takýmito činmi nestotožňuje a odmieta ich. Podporuje kultúrnu identitu zahraničných Slovákov a politikárčenie prenecháva tým ostatným, ktorí sú stále presvedčení, že zahraničných Slovákov treba koordinovať. Len či si to myslia aj zahraniční Slováci.

Úder pod pás Kňažkovi

V každom dobrom orchestri je samozrejmosťou, že aj keď hráči hrajú na rôznych nástrojoch, hrajú z jedného partu a pod vedením jedného dirigenta. O tom, že to nemusí byť vždy pravda, nás chce presviedčať hovorca ministerstva kultúry Jaroslav Kolár vo svojom článku pod názvom Koordinátori zahraničných Slovákov, uverejnenom v denníku Pravda dňa 2. marca 2002.

Slovenská republika vo vzťahu k Slovákom v zahraničí už od svojho vzniku v roku 1993 hľadala svoj inštitucionálny model čo najefektívnejšieho zabezpečovania tvorby a výkonu štátnej politiky v tejto oblasti. Pred predložením východiskového materiálu na rokovanie vlády uvedenú problematiku v októbri 2001 prerokovala osobitná užšia gremiálna porada zainteresovaných kľúčových rezortov, ktorá prijala záväzné a spoločné závery. V tomto zmysle v decembri 2001 prijala vláda Slovenskej republiky, vedená premiérom, uznesenie o vzniku vládneho koordinačného orgánu prierezového typu s účinnosťou od 1. januára 2002, pod názvom Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov pri Úrade vlády SR a za štatutárneho zástupcu určila splnomocnenca vlády pre zahraničných Slovákov. Akékoľvek spochybňovanie uznesení vlády hovorcom ministerstva kultúry je úderom pod pás ministrovi Milanovi Kňažkovi, ktorého týmto nezodpovedným činom vystavuje podozreniu minimálne z nelojálnosti voči vláde a premiérovi.

Podobne by sme mohli pochopiť tvrdenia hovorcu o tom, že vytvorenie generálneho sekretariátu presadili neokomunistickí politici a predstavitelia ľavice vo vláde. Nuž, čo na to povedia ministri Kukan, Čarnogurský, Kňažko či Šimko, neviem, ale nepochybujem o tom, že premiér Dzurinda by určite nesúhlasil s tým, že v jeho vláde rozhodujú neokomunisti.

Zavádzajúce tvrdenia o úmysloch použitia tzv. ušetrených prostriedkov, alebo o prebujnenej administratíve sú predovšetkým výplodom fantázie pána Kolára, ktorý nevie ani to, že ministerstvo kultúry delimitovalo Úradu vlády len to, čo mu v roku 2000 tiež účelovo delimitovalo a uvoľnilo ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií. Takže nijaké nové mzdy a nijakí noví štátni úradníci.