Prinesie členstvo v aliancii výhody?

Donedávna bolo ešte možné stiahnuť sa bokom, do neutrality, a vyčkávať, ako sa to skončí. Moderné komunikačné systémy, globalizácia, svetový trh, ale aj medzinárodný zločin a najmä terorizmus ako nový fenomén to čoraz viac znemožňujú. Pre tieto hrozby totiž nijaká neutralita neplatí.

Slovensko nie je niekde na okraji svetového diania, chválime sa, že sme krajinou v strede Európy. Nedúfajme teda, že to všetko prehrmí mimo nás - a my sa potom opäť len pridáme na stranu víťazov ako po prvej či druhej svetovej vojne.

Dnes nejestvuje lepšia záruka ochrany našich národných záujmov, ako je systém kolektívnej bezpečnosti, ktorý predstavuje Severoatlantická aliancia. Ako malá krajina by sme sa sami pred globálnymi hrozbami ochrániť nevedeli, ako súčasť tohto bloku sme plne zabezpečení. Nielen pre prípad krajnej núdze, ale aj pre každodenný všedný život a stabilitu krajiny

Samozrejme, že naše členstvo v najsilnejšej bezpečnostnej organizácii niečo stojí. Je to však menej, ako keby sme boli odkázaní sami na seba. A hlavne je to podstatne účinnejšie aj v prípade, že by sme na to mali a neboli odkázaní na systém kolektívnej bezpečnosti.

MIROSLAV KUSÝ

Po vstupe do NATO sa slovenskí občania nemôžu cítiť o nič bezpečnejšie ako predtým. To iba naši politici získajú pocit väčšej dôležitosti.

Bezpečnosť je totiž nedeliteľná. Buď má globálny charakter, alebo neexistuje. NATO nás neochráni pred terorizmom práve tak, ako Rímsku ríšu neochránil limes Romanus pred nájazdmi barbarov.

Otázka po Madride neznie, či ustupovať teroristom, ale či im dávať zbytočné zámienky na útok len z dôvodov veľmocenskej lojality. V tomto smere nás slovenská politická reprezentácia vstupom do NATO nezodpovedne vystavuje oveľa väčšiemu nebezpečenstvu, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Nezanedbateľnou je tiež finančná náročnosť nášho vstupu. Počtom obyvateľov porovnateľné Fínsko zverejnilo pred mesiacom oficiálnu analýzu finančnej náročnosti možného vstupu do NATO. Vyplýva z nej, že členstvo v aliancii by ich stálo ročne v prepočte 2,8 miliardy korún.

U nás žiadna podobná analýza neexistuje, hoci je zrejmé, že takáto suma môže rozvojovým programom na Slovensku zlámať väzy. Už vidím politikov, ako zdôvodňujú ďalšie "reformy", rozumej škrty, v sociálnych rezortoch, spôsobené našimi vojenskými záväzkami...

EDUARD CHMELÁR

obsah | publicistika