Ako vnímame svet

Svoje okolie vnímame viac citovo.

Vianoce sú tradične viac vnútorné sviatky, rodinné a chvíle s najbližšími. Svoje okolie vnímame viac citovo. Predovšetkým cez túto prizmu svojej ľudskej podstaty sa vtedy pozeráme na svet. Neviem, kto ho ako vníma, kam až chce a vie dovidieť.

Nie je nič objavné, keď povieme, že svet vôkol nás je veľmi rôznorodý. Azda sme však práve v tomto roku začali o tom viac rozmýšľať. O odlišnostiach i o tom, čo nás vlastne spája. Ako na arche Noemovej, ktorá môže síce ďaleko doplávať, ale aj sa potopiť.

V krutej podobe sme dostali šancu uvedomiť si, že mnohé staré, obchádzané, neriešené, ale aj nové hrozby pre existenciu ľudstva sú veľmi konkrétne a obludné. Patrí k nim terorizmus. Niežeby neexistoval aj predtým, že by ho nevyužívali aj zdanlivo slušné krajiny a politici vo svojom pochybnom záujme, ale ešte nikdy doteraz nebola civilizácia priamym svedkom takého hrubého a masového teroristického útoku ako 11. septembra v USA. Bez toho strašného septembrového dňa by svet nebol schopný doceniť rozmery už existujúceho medzinárodného terorizmu a s ním spriahnutého organizovaného zločinu. Pritom terajšia vojna v Afganistane akoby znovu prekrývala to, čo svet začal pozoruhodne chápať v prvých týždňoch po 11. septembri: terorizmus je globálna hrozba, ktorá vyrastá nielen z duší nejakých zloduchov, ale z mocenských a deštruktívnych záujmov rozličných vplyvných skupín. Boj proti nemu musí byť mnohostranný a komplexný. Podobne ako v prípade riešenia mnohých iných globálnych, pritom nezmyselne odkladaných problémov sociálnych, hospodárskych, vzdelanostných, alebo týkajúcich sa životného a prírodného prostredia.

Týka sa to aj nás. Nezabúdajme, že sme súčasťou širokého spoločenstva ľudí, národov, štátov. Jednoducho pestrého a obdivuhodného sveta, ale aj boľavého, ktorý by mal urobiť ľudstvo menej nebezpečným a nádejnejším.

JÚLIUS LŐRINCZ

obsah | publicistika