Fajčenie v rozpore so zákonom

Minister zdravotníctva Zajac ohlásil boj proti fajčeniu. Do legislatívneho konania sa dostala novela zákona o ochrane nefajčiarov a návrh Rámcového dohovoru na kontrolu tabaku. Ani v jednom prípade však nejde o návrhy, ktoré by našim fajčiarom sťažili ich verejné pôsobenie. A ani v jednom prípade z toho nebude mať priamy prospech nefajčiarska časť spoločnosti.

Novela zákona o ochrane nefajčiarov má iba niekoľko článkov. Dáva sa v nej do súladu s legislatívou EÚ slovenská úprava hornej hranice dechtu, oxidu uhoľnatého a nikotínu v jednotlivom balení tabaku a tabakových výrobkov. Rámcový dohovor na kontrolu tabaku bol vypracovaný v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie. Ide o prvý medzinárodný dohovor v oblasti verejného zdravotníctva. Má slúžiť ako medzinárodný právny nástroj na obmedzenie šírenia fajčenia vo svete. Snahou Dohovoru má byť podľa dôvodovej správy "ochrana súčasných a budúcich generácií pred devastujúcimi zdravotnými, spoločenskými, environmentálnymi a hospodárskymi dôsledkami spotreby tabaku a expozície tabakovému dymu prostredníctvom rámca pre opatrenia na kontrolu tabaku, ktoré budú implementovať strany na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni."

Najúčinnejšou ochranou proti fajčeniu sa ukazuje byť neustále zvyšovanie spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov. Prirodzene, to môže mať vplyv na pokles počtu aktívnych fajčiarov, ale len pokým sa nevybudujú alternatívne a "lacnejšie" zdroje zásobovania. Toto zdaňovanie hrešenia, ako sa tejto aktivite hovorí v USA, sa v tejto časti sveta používa rovnako ako na Slovensku. V minulom rozpočtovom roku podľa zdrojov NCSL jednotlivé štáty USA zvýšili dane súvisiace s tabakom o 2,9 miliardy dolárov. V meste New York len počas minulého leta vzrástla cena škatuľky cigariet (20 ks) zo 6 na 7 a pol dolára. A hoci to znamenalo nárast príjmov mestského rozpočtu, pomerne rýchlo objavili miestni fajčiari lacnejšie cesty zásobovania. S pomocou susediacich indiánskych rezervácií, ktoré sú vďaka svojim dohodám s federálnou vládou oprostené od podobných záťaží ako spotrebné dane, sa rozbehol dobre prosperujúci e-obchod. Prostredníctvom stránok ako www.cigarettesexpress.com si môžete dopriať balenie svojej značky za výrazne nižšiu cenu.

Kým k najjednoduchšej ceste pre štát v boji proti fajčeniu (zvyšovaniu spotrebných daní) sme sa na Slovensku už odhodlali, odvahu k radikálnejším riešeniam zatiaľ nenachádzame. Hoci, formálne inštitucionálne prostredie vytvorené máme. Zákon 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov si okrem iného predsavzal vytvoriť podmienky na ochranu nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia. Zákon tak v §7 vymedzil verejne prístupné priestory, v ktorých je fajčenie zakázané. Medzi ne patria prostriedky hromadnej dopravy osôb, pracovné priestory, zdravotnícke zariadenia, vzdelávacie a kultúrne zariadenia, či verejne prístupné priestory úradných budov. Vo všetkých prípadoch s výnimkou priestorov vyhradených na fajčenie. Významnú právomoc získali zákonom obce, ktoré v rámci svojich územných obvodov môžu tieto obmedzenia a zákazy ešte viac rozšíriť.

Kým v prípade zákazu fajčenia na verejne prístupných miestach je možné hovoriť o relatívnom úspechu, problém fajčenia v tzv. stravovacích zariadeniach naďalej zostáva. Zákon ustanovil, že v reštauráciách a podnikoch, kde sa podáva jedlo, musí byť aspoň 50% priestoru vyhradených pre nefajčiarov. Prevádzkovatelia týchto zariadení sú povinní viditeľne označiť priestor, ktorý je vyhradený pre nefajčiarov. Tento priestor musí mať primerané vetranie (ventiláciu). V tejto časti sa opieram iba o subjektívne dojmy získané z Bratislavy. Tvrdím, že väčšina podnikov podávajúcich jedlo (v súčasnosti takmer každý) nemá pre nefajčiarov vyhradených zákonom minimálne vyžadovaných 50% priestoru. Navyše, v týchto priestoroch znamená primeraná ventilácia skutočne iba to, čo nejasný zákonný termín. V zásade čokoľvek.

Riešení tohto, mne osobne nevyhovujúceho, stavu je niekoľko. Osobným rozhodnutím je nenavštevovať podniky, ktoré nespĺňajú zákonom predpísané pomery medzi priestormi pre fajčiarov a nefajčiarov. Inak povedané, môžem zostať doma. Inou cestou je tlačiť na príslušné inštitúcie, aby využili prostriedky uvedené v zákone a nesplnenie zákonných podmienok prevádzky podnikov podávajúcich jedlo sankcionovali na hornej hranici, čo je v súčasnosti 100 000 Sk. Posledným, krajným riešením, je sprísniť legislatívu. Už aj v tejto oblasti existujú príklady.

Od 1. apríla 2003 sa v meste New York prostredníctvom Smoke-Free Air Act prakticky zakázalo fajčenie v baroch a reštauráciách. Dôvodom je ochrana zamestnancov pracujúcich v týchto prevádzkach a hostí-nefajčiarov pred pasívnym fajčením. Jedinými výnimkami sú podniky, ktoré prevádzkujú priamo ich majitelia, vonkajšie priestory podnikov a osobitné miestnosti vyhradené iba na fajčenie, do ktorých je však zakázané nosiť jedlo a nápoje a kam nevstupuje ani obsluha. Doterajšie skúsenosti s uplatňovaním zákazu sú rozporuplné. V časti podnikov sa fajčí aj napriek zákazu, v časti podnikov sa personál nevie vysporiadať so zákazníkmi, ktorí si cigaretu, aj napriek zákazu, zapália. Vo väčšine prípadov sa fajčiarska väčšina presúva na ulicu pred podnik, často s pohárom alkoholu v ruke. To naráža na ďalšie obmedzenie v podobe zákazu požívania alkoholu na verejnosti. Od júla platí nová legislatíva v celom štáte New York, ktorá tieto obmedzenia ešte viac sprísňuje.

Prirodzene, k americkej posadnutosti v boji proti tabakovým firmám a fajčiarom máme v našom geografickom priestore pomerne ďaleko. Po tom, čo jednotlivé americké štáty v obrovských súdnych procesoch a následných dohodách s tabakovými firmami získali do svojich rozpočtov miliardové injekcie, pokračujú v boji proti tabakovej lobby prostredníctvom vytláčania fajčenia z akýchkoľvek verejných priestranstiev. Mám x známych, ktorí pri predstave, že si k obľúbenej poobedňajšej káve nebudú môcť dopriať "cigaretku", utrpia emocionálny šok. Na strane druhej, podobný šok zažívam ja, keď si jednu od druhej zapaľuje niekto pri vedľajšom stole v údajnej nefajčiarskej časti. Koho práva v tomto súboji zvíťazia?