Slovensko v únii o Kube

Prvá skupina je za zmiernenie sankcií voči Kube, preto ju režim Fidela Castra "odmenil" obnovením diplomatických vzťahov. Druhá skupina je proti akémukoľvek zmierňovaniu postoja, preto ju "ostrov slobody" ponechal na svojej čiernej listine. Slovensko tvorí osobitnú kategóriu, lebo na pôde únie presadzuje postoj prvej skupiny, ale Castrov režim zaradil SR do druhej skupiny. K Holandsku, Poľsku a Česku.

Na expertných rokovaniach únie o Kube diplomati zo Slovenska podporili návrh Madridu. Vraj už nastal čas upokojiť Havanu tým, že krajiny EÚ nebudú pozývať na svoje recepcie kubánskych disidentov. Bdelá a grobiansky formulujúca Castrova veľvyslankyňa na Slovensku však musela domov hlásiť, že to, čo hovoria experti Kukanovho ministerstva v Bruseli, nehovoria vysokí ústavní činitelia v Bratislave. Predseda parlamentu Hrušovský a vicepremiér Csáky sa zhodli v tom, že na zmenu a zmiernenie Spoločnej pozície EÚ voči Kube nie je dôvod. Ide o postoj, ktorý je vecne i morálne obhájiteľný, na rozdiel od toho, ktorý za Slovensko tlmočili naši experti.

Od minulého roku, keď Castrov režim odsúdil 75 disidentov na dlhoročné väznenie, lebo uplatňovali práva vyplývajúce z Charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv, sa totiž nič nezmenilo. Kubánsky štát naďalej drží svojich občanov za mrežami, hoci robili iba to, čo svojim občanom zaručuje každý člen OSN, teda aj Kuba.

Okolnosť, že zo 75 odsúdených disidentov režim 14 prepustil, nie je dôvodom na zmenu postoja EÚ. Keby štáty únie pristúpili na hanebnú Castrovu hru, že za prepúšťanie nespravodlivo odsúdených zaplatia zmenou svojho správania k disidentom, tak by uznali jej "pravidlá", čím by ju fakticky legalizovali. Slovensko, podobne ako Poľsko a Česko, sa ešte od svojho "kubánskeho" režimu nevzdialilo natoľko, aby mohlo zabudnúť, že dohody s totalitným štátom nesmú byť dohodami proti jeho občanom.