Klíma sa mení, víchrice môžu ničiť ďalšie lesy

Zmeny klímy a ďalšie civilizačné faktory najviac ohrozujú lesy vytvorené človekom. Na Slovensku sú najzraniteľnejšie rovnorodé smrekové porasty, o čom svedčí aj terajšia katastrofa vo Vysokých Tatrách. Zhoduje sa na tom väčšina klimatológov, ochranárov i lesných odborníkov.

"Smrekové monokultúry sa veľmi vzdialili pôvodnému lesu a s postupujúcim otepľovaním atmosféry budú ešte zraniteľnejšie," prízvukuje Jaroslav Jankovič z Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene. Odbornú lesnícku obec zastupuje v Národnom klimatickom programe.

Experti už pred desiatimi rokmi upozorňovali predovšetkým na veľkú ohrozenosť smrekových lesov vo Vysokých Tatrách. Obhajcovia umelých a produkčnejších porastov ich však vtedy vysmiali.

"Poukazovali sme nielen na klimatickú zmenu, ale aj na ďalšie nepriaznivé okolnosti - nadmorskú výšku, vysunutie na sever, členitý reliéf, jalové podložie a emisnú záťaž, s ktorou sa koreňový systém týchto drevín len ťažko vyrovnáva," vysvetľuje bioklimatológ Jaroslav Škvarenina. Zároveň upozorňuje, že piatkovej víchrici v Tatrách odolali najmä dreviny, ktoré rastú vo voľnejšom spone, majú koruny až po zem a ťažisko im neleží vysoko, čiže stromy s dobrou stabilitou.

"Smrek rastie síce rýchlejšie, ale je menej odolný proti mechanickému zaťaženiu," konštatuje Škvarenina a nabáda, aby sa pri obnove lesného spoločenstva vo Vysokých Tatrách presadilo jeho pestrejšie zloženie. Prihovára sa za borovicu, jarabinu, brezu, lipu, ale aj za smrekovec. "Pozrite, ten odolal aj piatkovej smršti," upozorňuje vedec. Extrémy počasia ničili slovenské lesy už aj v minulosti, napríklad v Tatrách boli veľké veterné kalamity v rokoch 1915, 1936 a 1964. V poslednom desaťročí sa však vyskytujú čoraz častejšie, aj keď nie také rozsiahle ako tento víkend.

Podľa známeho ochranára Júliusa Burkovského to možno pripísať na vrub klimatickej zmeny a väčšieho zaťaženia atmosféry splodinami. Dôsledkom je rast podielu takzvanej náhodnej ťažby dreva po rôznych kalamitách. Kým v roku 1980 tvorila iba tretinu z celkovej ťažby, dnes už prevyšuje dve tretiny a v niektorých regiónoch dokonca 90 percent.

Nečakaným a ničivým víchriciam budú slovenské lesy vystavené čoraz častejšie. Škvarenina považuje za najviac ohrozené okrajové pohoria, napríklad Oravské Beskydy. Odborníci však zároveň tvrdia, že škodám sa dá predchádzať alebo ich aspoň zmierniť. "Musíme však zmeniť celkový pohľad na naše lesy a ich obhospodarovanie," uzatvára Jankovič.

(jc), PRAVDA

obsah | publicistika