Hrozí návrat farskej republiky?

Obavy z klerikalizácie slovenska

Pre pozorovateľa v Českej republike, najmenej nábožensky zameranom štáte Európy, začína byť v ostatnom čase dianie na Slovensku úplne nepochopiteľné. Šokuje však aj nejedného obyvateľa SR. Iným potvrdzuje ich obavy, že po rozdelení Česko-Slovenska bude vývoj smerovať k farskej republike. Pochopiteľne, ďalším posilňovanie role cirkví, najmä však tej katolíckej, v štáte vyhovuje. V každom prípade konflikt v spoločnosti narastá. A ukazuje sa, že hoci sa stále hovorí o kultúrnej blízkosti Čechov a Slovákov, v tejto oblasti sú oba národy vzdialenejšie, než by sa ešte nedávno väčšina ľudí nazdávala...

Tendencie k presadzovaniu kresťanstva a najmä katolicizmu ako všadeprítomnej a normatívnej ideológie existujú na Slovensku od roku 1989 a posilnili sa po rozdelení Česko-Slovenska. Brzdil ich však z tohto hľadiska nedostatočný úspech kresťanskodemokratických (ľudových) strán, na prvom mieste najrazantnejšieho KDH.

Nová situácia

Stimulom pre pokusy o presadenie katolíckeho videnia sveta ako určujúceho kritéria pre posudzovanie a riadenie slovenskej spoločnosti sa stalo evidentne sčítanie obyvateľstva v máji 2001. Podiel veriacich sa oproti sčítaniu z roku 1991 zvýšil zo 72,8 % na 84,1 %. Pritom vzrástol podiel obyvateľov, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej cirkvi zo 60,4 % v roku 1991 na 68,9 %. Treba však povedať, že tieto čísla ďaleko presahujú počet praktikujúcich veriacich. Zvlášť na vidieku bol motívom prihlásenia sa k vierovyznaniu evidentne často aj tlak okolia. Svoju rolu v tejto atmosfére rozhodne zohrala aj nedôvera k anonymite sčítania. (Pre porovnanie, v ČR stúpol za ostatných 10 rokov podiel ateistov z 39,9 na 58,3 percenta, ďalšia veľká časť neudala žiadne vyznanie.)

Dôležitý bol aj podpis základnej zmluvy s Vatikánom v znení, ktoré by bolo napríklad v ČR absolútne neprijateľné. Pritom už nejde ani tak o majetkové otázky, lebo katolíckej cirkvi bolo na Slovensku na rozdiel od ČR vydané prakticky všetko, o čom sa len dalo uvažovať. Ďalsím impulzom sa nepochybne stali výsledky volieb v roku 2002, po ktorých vznikla trochu prekvapujúco čisto pravicová koalícia štyroch strán, z ktorých tri možno považovať za kresťanskodemokratické (KDH) či čiastočne kresťanskodemokratické (Slovenská demokratická a kresťanská únia - SDKÚ, Strana maďarskej koalície - SMK). Liberálna Aliancia nového občana sa dostala do nezávideniahodnej situácie vo vláde brzdiť tieto trendy.

Interrupcie

Časť poslancov, najmä z Kresťanskodemokratického hnutia, sa už pred podpisom koaličnej zmluvy obrátila na Ústavný súd s podaním, ktorého cieľom bolo napadnúť interrupčnú legislatívu - podľa radikálneho výkladu, zodpovedajúceho aj mohutnej petičnej akcii kresťanských organizácií úplne znemožniť interrupcie. Podľa ministra spravodlivosti za KDH Daniela Lipšica, ktorý návrh prezentoval, však predmetom konania nie je zákaz interrupcií. Návrh skupiny poslancov na posúdenie súladu platného zákona o umelom prerušení tehotenstva s Ústavou SR podľa neho smeruje k tomu, aby aj v prvých 12 týždňoch gravidity boli právo ženy na súkromie a právo na život v rovnováhe a žiadne z nich nemalo absolútnu prioritu, čo reálne znamená sprísnenie režimu interrupcií v tomto období. Úplne chceli autori podania znemožniť interrupcie geneticky poškodených plodov po 12. týždni, ktoré boli do tej doby umožnené vyhláškou do 24. týždňa. Podľa ústavy však môžu byť práva obmedzené len zákonom, a tak bolo zjavné, že v tomto smere môže byť podanie poslancov úspešné. Na to sa ANO rozhodla reagovať návrhom interrupčného zákona, aby udržala súčasný stav. Pretože tento zákon presadila s podporou opozície (ľavicového Smeru aj HZDS), bola Aliancia nového občana obvinená zo závažného porušenia koaličnej zmluvy a rozpad vlády na tejto otázke sa stal viac než reálnym. Predseda KDH Pavol Hrušovský ako predseda parlamentu zákon dokonca odmietol podpísať. Pritom ide iba o udržanie stavu, ktorý už existoval. Atmosféra je však hysterická, k čomu výrazne prispela katolícka cirkev, ktorá bezprecedentným spôsobom vstúpila do politiky, keď sa dokonca vyhrážala každému, kto za zákon zdvihne ruku, exkomunikáciou. Biskupi verejne menovite pranierovali jednotlivých poslancov za ich vystúpenia v rozprave k zákonu. Prečo toľko emócií, keď vlastne ani nejde o zmenu stavu a interrupcie geneticky poškodených plodov do 24. týždňa tehotenstva sú možné dokonca aj v katolíckom Poľsku? Pri prerokovávaní novely interrupčného zákona išlo o viac ako len o interrupcie. "Ide o zápas katolíckych fundamentalistov so zvyškom spoločnosti o charakter štátu," konštatoval v rozprave poslanec za stranu Smer Maroš Kondrót. Podľa jeho slov sa ortodoxní katolíci s podporou kléru pripravujú dlhodobo, postupujú cieľavedome, rafinovane a svoje ciele dosahujú nenápadne, krok za krokom. Upevňujú si moc a vplyv, svoj tlak stupňujú, pričom konečným cieľom je katolícky štát, kde pod kuratelou Vatikánu sa ortodoxný katolicizmus stane jedinou ideológiou. Podľa jeho názoru sa v skutočnosti na pôde parlamentu diskutuje o odluke cirkvi od štátu.

Podobne sa vyjadril aj predseda ANO Pavol Rusko, ktorého katolícki demonštranti titulovali na uliciach ako vraha, Piláta a ktovieako ešte. Líder liberálov opakovane odmietol, že by ANO porušila koaličnú zmluvu. "Tá zakazuje partnerom spojiť sa vo vážnej veci s opozíciou, avšak udržanie právneho stavu v otázke interrupcií platného počas podpisu Koaličnej zmluvy pre nás nie je vážnou zmenou," povedal. "Nikdy by sme nepodpísali Koaličnú zmluvu, keby sa tam hovorilo o zhoršení alebo zákaze interrupcií," vyhlásil ďalej a obvinil KDH, že sa snažilo presadiť tieto zmeny "za chrbtom partnerov" podaním na Ústavný súd, ktoré pred nimi pred podpisom zmluvy tajili. Navyše, žiadané úpravy by boli zrejme porušením Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. A skutočné dôvody na sprísnenie legislatívy neexistujú, lebo počet interrupcií radikálne poklesol. Kým v roku 1990 sa na Slovensku zaznamenalo viac ako 1,2 interrupcie na jednu ženu, v súčasnosti je to okolo 0,45.

Paradoxom celého sporu je, že podľa prieskumu by vyše 69 percent slovenských občanov zákon v parlamente podporilo. Iba 18,5 by hlasovalo proti zákonu a 11,5 si nevedelo predstaviť, ako by hlasovali, ak by sedeli v Národnej rade. Hovoria teda klerikáli za vyše 80 percent údajných veriacich?

Už iba perličkou a ilustráciou absurdnosti diskusie bol návrh liberálneho (!) poslanca za ANO Jozefa Banáša, aby sa ženy, ktoré chcú ísť na interrupciu, museli povinne poradiť s lekárom a kňazom. U neveriacej ženy by osobu kňaza mal nahradiť podľa jeho návrhu psychológ. Stáva sa už pravidlom, že neveriaci sú v týchto návrhoch zmieňovaní ako akási exotická výnimka, nehľadiac už na to, že návrh bol - ako poslanec priznal - inšpirovaný modelom, fungujúcim v niektorých muslimských krajinách, kde sa ženy radia s muftím (!). Vraj by to bol možný kompromis...

Katolícke vzdelávanie

Vari ešte väčším problémom pre nekatolíkov je návrh zmluvy s Vatikánom o katolíckej výchove. Jej hlavným dôsledkom má byť zavedenie nových povinne voliteľných predmetov náboženstva a etiky na prvý stupeň základných škôl. Podľa detských psychológov je obrovským problémom už samotná otázka indoktrinácie takto malých detí a tiež to, že budú násilne delené podľa vyznania či presvedčenia ich rodičov. Nehľadiac už na to, že sa buď zvýši preťaženosť detí a zavedie úplne nevhodné popoludňajšie vyučovanie alebo sa im uberie z iných predmetov a že celý projekt bude stáť nemalé finančné prostriedky. Hrozí úplný chaos, pretože do škôl chce desať cirkví. Ani to však nezaručí rovnoprávnosť vierovyznaní, záujem vôbec neprejavili židia, muslimovia, budhisti či niektoré menšie kresťanské cirkvi... Predovšetkým však môže všetko dopadnúť úplne inak: Ak sa totiž ani po spájaní tried prípadne ani ročníkov nenájde dvanásť detí so záujmom o etiku či menšinové náboženstvo, predmet sa nebude vyučovať. Je až neuveriteľné, že by sa potom napríklad deti z ateistických rodín museli učiť katolícke náboženstvo. Takýto stav by pravdepodobne skončil pred súdom.

Pavol Rusko upozornil na to, že v tejto zmluve sa zaväzuje iba Slovenská republika, Svätá Stolica (Vatikán) k ničomu. Ide teda o úplne jednostrannú zmluvu, aké bývajú považované za nevyvážené, jednostranne nevýhodné a od začiatku neplatné. Tieto úvahy však nie sú tie najdôležitejšie. Podstatné je, že sa vytvárajú predpoklady pre to, aby bol katolicizmus vnucovaný aj tým, ktorí oň nemajú záujem. To je prinajmenšom porovnateľné s indoktrináciou za bývalého režimu a v niektorých smeroch ešte brutálnejšie.

Proti postupujúcej klerikalizácii sa rozhodol postaviť aj opozičný Smer svojím návrhom odluky cirkvi od štátu, čo však predpokladá aj vypovedanie základnej zmluvy s Vatikánom. Je ohrozená stabilita vlády, rovnako ako uskutočnenie zásadnej ekonomickej reformy či procesu pristúpenia k EÚ a NATO. To všetko v mene zápasu, ktorý akoby nepatril do Európy 21. storočia. Zápasu o klerikalizáciu Slovenska.

VILIAM RAKÚS

obsah | publicistika