Hokejová náplasť

Štyria novinári a zopár partneriek. Nikto iný nečakal v Bratislave slovenských hokejistov po návrate z majstrovstiev sveta v Lotyšsku. Prišli bez veľkých rečí, skromne, a pritom skončili rovnako ako vlani v Rakúsku - vypadli vo štvrťfinále s tímom Kanady. No kým minulý rok hrali v národnom tíme všetky naše hviezdy, tentoraz zaradil tréner František Hossa do mužstva dvanásť nováčikov. Ktovie, možno viacerí z týchto mladíkov môžu byť lídrami slovenskej reprezentácie na šampionáte, ktorý sa bude konať o päť rokov práve na Slovensku.

Sedemdesiat hlasov: Náš najväčší súper pri hlasovaní malo byť Švédsko, teda krajina, kde sa svetový šampionát naposledy uskutočnil v roku 2002 a kde Slovensko dosiahlo na svoj najväčší úspech, zlaté medaily. Z očakávaného niekoľkokolového súboja však nič nebolo, prezentácia kandidatúry Bratislavy a Košíc, ktorú prišiel podporiť aj prezident Ivan Gašparovič, presvedčila jasnú väčšinu delegátov kongresu. Dostali sme sedemdesiat hlasov, Švédi len dvadsať a Maďari štrnásť. Fíni svoju kandidatúru stiahli. Za Slovensko hovoril najmä fakt, že sme jediná krajina s titulom majstrov sveta, ktorá ešte šampionát nehostila, a hokej tu má nielen bohatú históriu, ale aj stále silné fanúšikovské zázemie.

Nová hala: Aj keď sa zdá, že do roku 2011 je ešte veľa času, začať pracovať na potrebnej výstavbe treba hneď. Aby sme neskončili ako Česi, ktorí mali organizovať MS v roku 2003, no pre neschopnosť dokončiť včas novú halu sa museli pôvodného termínu vzdať a usporiadali šampionát až o rok neskôr. Slovensko čaká tiež výstavba novej haly v Bratislave, ktorá by mala doplniť novučičkú košickú Steel Arenu. V Košiciach sa zase musia postaviť ubytovacie kapacity na patričnej úrovni, ktoré tam zatiaľ chýbajú.

Nová multifunkčná hala by sa mala nachádzať v Petržalke kúsok od Mosta Apollo. Mala by mať kapacitu okolo trinásťtisíc miest, preinvestovať by sa malo až tri a pol miliardy korún. Keď sme sa riaditeľa marketingového oddelenia Slovenského zväzu ľadového hokeja Martina Rybu pýtali, kedy sa začne stavať, rozosmial sa - vraj sa to nedá tak narýchlo povedať. "V každom prípade by sme do roka mali začať, aby bola hala hotová už v roku 2010. Skúsenosti s takýmito stavbami v Európe hovoria, že realizácia trvá tridsať až tridsaťšesť mesiacov." Zatiaľ však nie je známa ani vizualizácia haly, dôvod je jednoduchý - podľa Martina Rybu stojí len projekt štyridsať až osemdesiat miliónov korún. "Nemalo zmysel zadávať ho dopredu, pred schválením kandidatúry. Máme však predstavu, že by mohla byť podobná novej aréne v Mannheime." V každom prípade, voľba Slovenska za dejisko majstrovstiev sveta dala zabudnúť na ôsme miesto na šampionáte v Rige, najhoršie od roku 1997, keď sme vo Fínsku skončili deviati.

Zdolali majstrov: Po úvodnej prehre s Bieloruskom nemali slovenskí hokejisti do poslednej chvíle istotu postupu medzi najlepších osem mužstiev sveta, kam už tradične patria. Na svojej ceste však ako jediní dokázali vyhrať nad Švédskom, budúcim víťazom šampionátu. Mimochodom, práve Tri korunky sa stali prvým tímom v histórii, ktorý dokázal v jednej sezóne vyhrať olympiádu i majstrovstvá sveta. Vo štvrťfinále však Slováci nestačili na Kanadu, aj keď dlho viedli a ešte desať minút pred koncom bol stav nerozhodný. "Je to o skúsenostiach. Viacerí z tohto mužstva sme ešte na majstrovstvách sveta nehrali a nemali sme ich kde nazbierať," uznal Tomáš Surový, ktorého prehra ešte dlho mrzela, pretože si myslel, že táto Kanada bola poraziteľná.

Tréner končí: Tréner František Hossa už pred šampionátom avizoval, že je to jeho posledná akcia vo funkcii reprezentačného trénera, takže sa chcel rozlúčiť medailovým umiestnením. "Buďme však realisti," povedal. "Na Slovensku nemôžeme chcieť byť každý rok na medailových pozíciách. Na to nemáme hráčsky potenciál, keď neprídu hráči z NHL, je to vždy veľmi náročné," povedal Hossa. Priznal, že je veľký rozdiel trénovať mančaft nabitý hviezdami a mužstvo s nováčikmi a väčšinou hráčov z Európy. Veľmi ho mrzela tohtoročná štvrťfinálová prehra. "Týmto chlapcom som to veľmi prial. Stúplo by im sebavedomie. Škoda, chýbalo osem minút, aj keď musím uznať, že už nám dochádzali sily a bolo to vidieť," dodal Hossa, ktorému štyri roky pri národnom tíme ubehli veľmi rýchlo. "Pri tých mladých chlapcoch si človek ani neuvedomuje, že to boli štyri roky. Budem na ne rád spomínať. Táto práca bola pre mňa česť." Hossu teraz čaká oddych a potom práca v Dukle Trenčín, kde patrí medzi majiteľov. "Už ma netrpezlivo čaká aj manželka, musíme spolu niekam vypadnúť. Dovolenku som zatiaľ nestihol vybrať, ale určite pôjdeme niekde k moru, tu v Európe. A musím navštíviť rodinu, mamka na tom nie je dobre."

Zatiaľ je možné len tipovať, kto bude Hossovým nástupcom. V zákulisí sa spomína meno Júliusa Šuplera, ktorý stál pri slovenskom mužstve pri jeho zrode v roku 1993, no je možné, že po prvý raz siahneme aj po trénerovi zo zahraničia. Príkladom môže byť spomínané Bielorusko.

Výmena stráží?: Vlani, keď sa Žigmund Pálffy lúčil s národným tímom, naznačil, že treba dať priestor mladším hráčom. Práve na tohtoročnom šampionáte dostali mladí šancu ukázať sa a aj napriek neúspechu vo štvrťfinále naznačili veľký potenciál. "Mne je ťažko hovoriť o výmene stráží, aj tí, čo z NHL tento rok neprišli, sú stále mladí. No určite máme dobrý základ, nabudúce budeme skúsenejší a výsledok môže byť lepší. Ukázali sme dobré veci, ale, samozrejme, aj horšie, z chýb sa však treba poučiť," zhrnul za nastupujúcu generáciu Surový. Najväčšia hviezda slovenského tímu Marián Hossa, ktorého si hráči zvolili za kapitána, bral vypadnutie realisticky: "Nástup mladých bol len otázkou času. Pre starších chalanov toho bolo tento rok vzhľadom na olympiádu veľa a v takých prípadoch budú prichádzať mladí. Tak to býva všade," myslí si Marián. On sám napriek zraneniu a neúspechu neoľutoval, že prišiel reprezentovať. "Prišla mladá krv a vytvorili sme dobrú partiu. Noví chlapci doniesli nové príhody a užili sme si veľa zábavy. Aj na ľade sa mladí ukázali v dobrom svetle a to je dobré pre budúcnosť nášho hokeja!"