Novoročný prejav prezidenta SR Ivana Gašparoviča

Vážení a milí spoluobčania,

keď som sa zamýšľal nad novoročným príhovorom, vrátil som sa v mysli do detstva i mládeneckých rokov, v spomienkach sa mi vynorili aj slová piesne: "Radujme sa, veseľme sa, nový rok nám nastal...!" Tešili sa deti, dospelí, mladí i starí. Chorí v nádeji, že sa uzdravia a chudobní, že sa zlepšia ich životné podmienky. Tradičné vinše a piesne boli bohaté na dobromyseľnosť a dobroprajnosť. Neobišli šťastie, zdravie, pokoj, lásku a hojnosť chleba, spokojnosť v rodine, súdržnosť v dedine a božie požehnanie.

Aj teraz sa sám seba pýtam, či by nestačilo takéto alebo podobné úprimné slovo z úst prezidenta. V tomto duchu som vlastne predstupoval pred Vás a odriekal prezidentský sľub. Nedalo mi inak, ako s precítením chvíle, v ktorej som bral na seba povinnosť postaviť sa na čelo Slovenskej republiky. Na čelo takej spoločnosti, v ktorej každý túži po šťastí a zdraví. Nemalo by ísť o bezduché frázy, ale biblicky povedané, aby sa "slovo skutkom stalo!". To jest poctivou prácou každého a spravodlivou odmenou za ňu. A to je odkaz Vás občanov pre nás, predstaviteľov štátu, aby sme vytvárali dobré životné podmienky pre prácu a pokojný život každého nášho spoluobčana.

A práve teraz je vhodná príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo sme pre našu spoločnosť urobili, ale najmä, čo a ako treba urobiť do budúcnosti. Táto úloha a povinnosť je o to aktuálnejšia, že už niekoľko rokov žijeme v samostatnej Slovenskej republike. Sme tiež súčasťou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Aj keď sa tieto udalosti odohrali krátko pred mojím zvolením, mal som už možnosť v mene nás všetkých, ako najvyšší predstaviteľ štátu, vystupovať na stretnutí predstaviteľov štátov NATO v Istanbule, v sídle najvyšších európskych inštitúcií v Bruseli a v OSN. Chcem Vám povedať, že som mal dôvod na hrdosť. Slovenská republika je dnes chápaná ako spoľahlivý partner a naozaj sa nemôžeme sťažovať na nezáujem o nás. Zviditeľnili sme sa svojou prácou. O Slovensku sa hovorí, ako nikdy predtým, s rešpektom, ako o perspektívnej, atraktívnej krajine. Chcem Vás uistiť, že všetky svoje sily a schopnosti, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, budem naďalej venovať rastu medzinárodnej prestíže a dôveryhodnosti Slovenska, a to aj preto, že kredit našej krajiny v zahraničí sa isto postupne odrazí aj v našom živote.

Vážení spoluobčania!

Žijeme v štáte, ktorý práve dnes oslavuje dvanáste výročie svojho vzniku, a tak 1. január nie je pre nás len začiatok nového roka, ale aj štátny sviatok. Preto si dovolím pripomenúť túto udalosť.

Je to jeden z najvýznamnejších dátumov našej histórie a znamenal definitívne prevzatie zodpovednosti za náš vývoj. Myslím si, že sa nám darí a že ak budeme hľadať predovšetkým vzájomné porozumenie, náš ďalší vývoj bude isto úspešný.

My Slováci žijeme v našej vlasti spolu s národnostnými menšinami a minoritami. To samo o sebe nás predurčuje k duchovnému bohatstvu, ku kultúrnemu spolunažívaniu. Neplytvajme týmito hodnotami!

To, že sa v dôležitých veciach dokážeme zjednotiť, dokázala aj novembrová skaza Vysokých Tatier. Bol som tam, keď živel vyčíňal a presvedčil som sa aj o škodách, ktoré napáchala smršť. Pohľad na spustošené Tatry mi utkvel v pamäti ako jeden z najsmutnejších, aké som kedy videl. Dojalo ma však a zmiernilo moju bolesť, koľko ľudí chcelo okamžite pomáhať.

Boli medzi nimi aj nezamestnaní a veľa dôchodcov ponúkalo z ťažko ušetrených peňazí, ba nechýbala ani ochota prísť osobne. Chcem sa preto poďakovať všetkým spoluobčanom, ktorým jeden zo symbolov našej krajiny leží na srdci a ktorí konkrétnou pomocou dokázali, že naozaj milujú svoju domovinu. Táto situácia však ukázala aj to, že Slovensko má mnohých priateľov v zahraničí. Pomohli nám Česi, Poliaci, ale aj občania iných krajín, pomoc ponúkla i Európska únia.

Je dobré vedieť, že nie sme sami a že sa v ťažkých chvíľach máme na koho spoľahnúť a oprieť.

Vážení spoluobčania,

som veľmi rád, že sa Vám dnes môžem prihovoriť a že ste boli ochotní vypočuť moje slová. Chcel by som Vás ubezpečiť, že vždy budem mať na pamäti Vašu situáciu a že všetky moje rozhodnutia aj v budúcom roku budem posudzovať predovšetkým s ohľadom na Vás a budem sa usilovať vžiť do Vašej situácie. Zaujíma ma, ako a čím žijete, aké máte problémy a ako Vám v tom môžem pomôcť. I preto, že náš vnútorný vývoj nebol vždy až taký jednoznačne pozitívny. Iste mi prepáčite, že Vás v dnešný sviatočný deň nezaťažím štatistickými číslami a údajmi, ktorými by som vychvaľoval alebo kritizoval náš vývoj. Na to bude iná príležitosť.

Už niekoľko rokov musíme konštatovať, že stále pretrvávajú veľké regionálne rozdiely, že značná časť našich rodín má finančné, sociálne a niekedy priam existenčné problémy. Ťažká je situácia dôchodcov i mladých rodín. Napokon svedčia o tom stovky často až zúfalých listov, ktoré od Vás dostávam. Verte, nečítajú sa mi ľahko, najmä ak nepoznám odpoveď, ktorá by ľuďom v núdzi pomohla.

Dali sme sa cestou reforiem. Nespochybňujem, že je to potrebné. Musíme si ale uvedomiť, že Slovenská republika sa vydala na neprebádané, neisté územie. Každý jeden krok totižto môže byť nebezpečný, a preto treba zvažovať. Vždy predsa existujú viaceré prístupy, treba ich len hľadať.

Takáto situácia, keď sa súčasne rozbiehalo niekoľko závažných reforiem, u nás ešte nebola a právom vyvoláva u občanov pocit nedôvery i neistoty z budúcnosti.

Viem však, že je aj mnoho takých, ktorí by pracovať chceli, ale v ich meste či na dedine nie je dostatok pracovných príležitostí. Títo ľudia si tiež zaslúžia naše porozumenie a pomoc, pretože ich situácia je ťažká. Veľmi by som si želal, aby v tomto roku vzniklo u nás čo najviac pracovných miest, najmä v tých regiónoch, kde je to skutočne potrebné, aby aj tu ľudia mohli žiť dôstojne a na úrovni. Chcem Vás ubezpečiť, že ako prezident, sa vždy budem o týchto ľudí zaujímať a využívať najmä svoje ústavné, právne právomoci, a morálne iniciatívy, aby sa ich situácia nezhoršovala, ale naopak, aby sa hľadali cesty na jej riešenie.

Chcel by som preto apelovať na autorov reforiem, aby v tomto roku viac skúmali, analyzovali a hľadali alternatívy. Vyberajme vždy tú menej bolestivú. Viac občanom vysvetľujme, odôvodňujme a nezaťažujme ich zbytočne nielen finančne, ale aj časovo, fyzicky a psychicky.

Osobitne ma trápi rastúca kriminalita, pričom nejde len o počet kriminálnych činov. Zarážajúca je ich brutalita. Znižuje sa aj vek mladých ľudí, ktorí neváhajú páchať aj mimoriadne závažné trestné činy proti zdraviu, slobode i životu. To samo o sebe hovorí, že v spoločnosti máme vážne problémy vo výchove, v školstve, v zaradení mládeže do pracovného pomeru, a vôbec v sociálnej oblasti. Práve prevencia musí mať prioritu. Položme dôraz na výchovu detí a mládeže v škole, veďme ich k športu, vráťme sa k opomínanej národnej hrdosti a vlastenectvu. Nechcem však tvrdiť, že naša mládež je zlá. Väčšina mladých sa chce vzdelávať a chce sa v živote uplatniť. Je preto povinnosťou štátu umožniť im rozvíjať schopnosti a talenty, zaručiť im rovnaké šance bez ohľadu na to, z akých vrstiev spoločnosti a z akého regiónu pochádzajú. Sú našou budúcnosťou a investície do ich vzdelávania sa nám raz celkom určite vrátia.

Vážení spoluobčania, chcem tento vstup do Vašich domovov využiť aj na to, aby som sa Vám poďakoval za Vašu prácu. Vyjadrujem úctu a uznanie tým, ktorí dorábajú každodenný chlieb na poliach, pracujú vo fabrikách, tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom slúžia všetkým, zachraňujú životy a navracajú ľuďom zdravie, tým, ktorí s láskou vzdelávajú naše deti a mládež, tým, ktorí výskumom a vedou uľahčujú ťažkú prácu iných, prispievajú do bohatstva svetovej vedy, kultúry a zvyšujú kvalitu nášho života.

Ďakujem príslušníkom našej armády za ich prácu doma i v zahraničí. Za nás všetkých chcem poďakovať tým, ktorí profesionálne chránia naše občianske slobody a práva i tým, ktorí priamo bojujú so zločinom každého druhu a chránia bezpečnosť občanov a štátu.

Moje poďakovanie a pozdrav patrí našim krajanom, žijúcim v zahraničí, ktorí cítia s nami, sledujú náš vývoj i starosti. Medzi nich zaraďujem aj všetkých priateľov Slovenska.

Dal by Boh, aby sme si zachovali mravnú úctu k našim historickým hodnotám, k človeku, jeho slobodám, právam i prirodzeným potrebám.

Úprimne Vám želám mnoho šťastia na ceste v každodennom živote, v usporiadanej slovenskej domovine, v odhodlaní k dobru, v presvedčení a v nádeji v lepšiu budúcnosť. Šťastný nový rok 2005!