Dom zahraničných Slovákov ide ďalej

Dom zahraničných Slovákov vstúpil do nového roku pracovne. V nových priestoroch na Jakubovom námestí v Bratislave, ale so starým odhodlaním pracovať na podpore a prezentácii kultúry zahraničných Slovákov, a tak posilňovať inkorporáciu tohto mimoriadne významného kultúrneho fenoménu do jednotného kultúrneho kontextu slovenského národa. Už v prvom polroku Dom zahraničných Slovákov priblíži verejnosti tvorbu viacerých literátov, výtvarníkov, hudobníkov, kultúrnych pracovníkov a predstaviteľov slovenských médií v zahraničí. Okrem iných svoju tvorbu predstaví aj popredná spisovateľka Slovákov z Rumunska Dagmar Mária Anoca, Víťazoslav Hronec, jeden za najzaujímavejších postmoderných spisovateľov žijúcich mimo územia SR, Viola Motýľová, slovenská maliarka zo Švajčiarska, Anna Vagalova, insitná maliarka z Juhoslávie. Dom zahraničných Slovákov v spolupráci so Slovensko-českým klubom pripravuje aj Dni kultúry českých Slovákov v Bratislave. Maďarských Slovákov bude reprezentovať ich významný predstaviteľ Matej Šipický a zároveň sa pripravuje aj prezentácia CD Spievanky, ktorú vydal Zväz Slovákov v Maďarsku. Z Poľska sa príde predstaviť univerzitný profesor a predseda Spolku Slovákov v Poľsku Jozef Čongva.

Už teraz sa pripravujú aj tradičné podujatia, akými sú Folklórne slávnosti pod Poľanou Detva 2002 a Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti Dulovce 2002. Nemožno nespomenúť aj mimoriadne dôležité denné kontakty s predstaviteľmi zahraničných Slovákov, ktorý v Dome zahraničných Slovákov našli miesto prvého kontaktu so Slovenskom a jeho kultúrou.

BÁSNE NA DOBRÚ NOC

Prvým podujatím usporiadaným Domom zahraničných Slovákov v roku 2002 bola prezentácia básnickej zbierky Básne na dobrú noc slovenskej poetky Oľgy Matušincovej-Viganovej. Literárny večierok sa uskutočnil 7. 1. 2002 v Národnom osvetovom centre v Bratislave. Početných prítomných na večierku privítal PhDr. Karol Palkovič, poverený vedením Domu zahraničných Slovákov.

Bratislavčanka Oľga Matušincová inklinovala k písaniu už počas štúdia na Vysokej škole ekonomickej. V osemdesiatych rokoch sa rozhodla pre emigráciu. Najprv sa dostala do neďalekej Viedne a potom ju životné osudy zaviedli do Talianska, kde doteraz žije. K vydaniu svojej knižnej prvotiny sa odhodlávala dlho. Zaradila do nej dvanásť básní vyjadrujúce autorkine subjektívne pocity. Táto mozaika bežných každodenných udalostí je vyjadrená jednoduchým a nenáročným básnickým jazykom, ktorý dokáže komunikovať aj s menej náročným čitateľom, čo napokon potvrdila aj reakcia prítomných na autorkyn prednes vlastných básní. Ako sa zdôverila prítomným na večierku jej snom je zhudobnenie niektorých textov, ktoré sa do tejto básnickej zbierky nedostali. Okrem písaniu sa venuje aj hre na gitare. K slávnostnému rázu atmosféry večierka prispeli i žiaci Základnej umeleckej školy na Exnárovej ulici v Bratislave

USMERNENÁ IMAGINÁCIA

Pravidelná prezentácia výtvarných diel Slovákov žijúcich v zahraničí na pôde DZS v minulom období, predstavila slovenskej odbornej a laickej verejnosti mimoriadne zaujímavých autorov, ktorí dobré meno slovenského výtvarného umenia šíria ďaleko za hranicami Slovenska. I keď pôsobia v iných krajinách a v odlišnom kultúrnom prostredí, jednoznačne sa zaraďujú do slovenského kultúrneho kontextu, a tým ho výrazne obohacujú. Jednou z najzaujímavejších výtvarníčok, ktorú Dom zahraničných Slovákov v súčasnosti predstavuje slovenskej verejnosti, je Mira Brtková. Po úspešnej výstave, ktorá sa na sklonku minulého roku uskutočnila v Dome zahraničných Slovákov, 22. 1. 2002 sa v Dome umenia v Piešťanochkonala ďalšia vernisáž tejto výstavy pod názvom Usmernená imaginácia.

Mira Brtková sa narodila v Nových Bánovciach (Juhoslávia) v roku 1930. Vyštudovala réžiu na Akadémii divadelného a filmového umenia v Belehrade a maliarstvo na Akadémii umení v Ríme. V Ríme pôsobila v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination. Ako maliarka je pani Brtková priekopníčkou nefigurálneho výtvarného prejavu vo výtvarnom umení vojvodinských Slovákov. Jej maliarsky prejav, založený na čírych výtvarných prostriedkoch čiare a farbe, prekonal niekoľko fáz, od enformelu, cez geometrizáciu prejavu, farebný konkretizmus až po rozbíjanie geometrizácie. V tomto zmysle je práca pani Brtkovej ojedinelá aj v kontexte celoslovenskej výtvarnej scény. Okrem maliarstva sa pani Brtková úspešne venuje i filmovej réžii a módnemu návrhárstvu. Mimoriadnu odozvu návštevníkov vernisáže mala aj prehliadka jej módnych návrhov v choreografii Ruženy Lužovej usporiadanej pri tejto príležitosti. Modely pani Brtkovej inšpirované ľudovým krojom Sloveniek zo Starej Pazovy si v svojom čase získali aj také mená ako je napr. Isabella Roselliniová a zdobili titulné strany popredných svetových módnych časopisov.

Práce tejto mimoriadne zaujímavej umeleckej osobnosti z radov juhoslovanských Slovákov si návštevníci môžu pozrieť v Dome umenia v Piešťanoch do 22. 2. 2002. a potom poputuje po Slovensku. DZS v spolupráci s krajanskými spolkami a organizáciami pripravuje výstavy aj v Českej republike a v Maďarsku.

KULTÚRA ZAHRANIČNÝCH SLOVÁKOV 2002

Dňa 28 januára 2002 usporiadal Dom zahraničných Slovákov vo Svätom Jure pracovné stretnutie predstaviteľov spolkov a organizácií zahraničných Slovákov a odborníkov z oblasti kultúry zahraničných Slovákov na tému Kultúra zahraničných Slovákov v roku 2002. Účelom rokovania bolo zosúladenie aktivít DZS s činnosťou spolkov a organizácií zahraničných Slovákov v roku 2002 a príprava konkrétnej realizácie jednotlivých aktivít v oblasti kultúry, umenia a médií zahraničných Slovákov. Na rokovaní sa zúčastnili 17 predstavitelia spolkov, organizácií a médií zahraničných Slovákov z Európy a Kanady, predstavitelia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Národného osvetového centra a Domu zahraničných Slovákov. Účastníci rokovania poďakovali Domu zahraničných Slovákov za doterajšiu spoluprácu a vyjadrili svoje presvedčenie, že dlhodobý vzťah DZS k zahraničným Slovákom a spolupráca tejto inštitúcie s krajanskými spolkami a organizáciami významne prispievajú k uchovávaniu kultúrneho dedičstva Slovákov vo svete, rozvoju ich súčasného kultúrneho života a celkovému rozvoju slovenských národnostných komunít, žijúcich v inonárodnom kultúrnom a spoločenskom rámci za hranicami Slovenska.