Chudobní slovenskí Európania

Až dvadsať rokov bude Slovensko doháňať úroveň okolitých krajín

Zdražie chlieb? Zaplavia nás európske tovary a naši ľudia prídu o prácu? Porastú ceny energií? Zníži sa životná úroveň? Podobne pesimisticky ladené otázky vŕtajú v hlave nejednému Slovákovi, keď počúva o vstupe Slovenska do Európskej únie. Napriek tomu, že až 80 percent so vstupom súhlasí. Strach, aj podľa psychológov, pramení zväčša z neznalosti.

Prieskumy: Asi tretina občanov si od vstupu medzi krajiny EÚ sľubuje zvýšenie platov. Ale až sedemdesiat percent počíta aj s tým, že sa zvýšia ceny. To ovplyvní pokles kúpyschopnosti, ktorý očakáva až 40 percent opýtaných. Do imaginárneho nákupného koša by sme tak po zaradení medzi elitnú pätnástku mali vložiť menej ako dnes. Hovoria o tom oficiálne výsledky prieskumu agentúry Dicio. Elektronika, domáce spotrebiče, ale aj potraviny už dnes dosahujú európsky štandard. Hoci anglický výrobca jogurtov by tu so svojimi cenami neuspel. Miska váh by sa mala vyrovnať - stúpnu síce ceny energií, ale po otvorení trhov by mohli poklesnúť platby za spotrebné tovary. "Ťažko vám dva roky pred vstupom poviem, o koľko vzrastú ceny. Ale netreba sa obávať toho, že dnes vstúpime do EÚ a zajtra sa ceny zmenia," reaguje prognostik Pavol Karász na obavy občanov. Ak sú ceny za automobily v Nemecku, Belgicku a Rakúsku porovnateľné, neznamená to, že ihneď po vstupe naskočí Slovensko na podobnú cenovú úroveň. ,,Ak by sme ceny okamžite vyrovnali s vyspelými krajinami, ľudia by u nás umreli od hladu," dodáva.

Ohrozujú ich holiči?: Vstupom na európske trhy budeme prinútení deregulovať ceny elektriny, vody, plynu, nájomného a možno aj dopravy. Podľa odborníkov by mali byť vyššie v priemere asi o 12 až 15 percent. Lacnejšie máme aj služby. Budeme tak o dva roky platiť viac za kozmetičku, upratovacie práce alebo ubytovanie v hoteloch? Zrejme áno, hoci aj v tomto prípade platí, že sa tak nestane priamo po vstupe. Pikantné je, že Nemci a Rakúšania si nárokujú čo najdlhšie obmedzenie poskytovania cezhraničných služieb. Týka sa to najmä stavebných prác, ale aj povolaní, ako sú poštári, záhradníci alebo holiči. A vedia prečo.

"Vždy keď prídem na Slovensko, utekám ku kaderníčke, lebo za účes, ktorý by ma stál v Rakúsku 90 až 100 eur, zaplatím v Bratislave 1200 korún," opisuje svoje skúsenosti 25-ročná Slovenka, žijúca u našich južných susedov.

Drahé bývanie: Čo sa týka nehnuteľností, tu sú prognózy pre Slovákov skeptické. Samozrejme, nie pre realitné kancelárie. Najmä v pohraničných oblastiach už dnes dosahujú ceny horibilné sumy. Podpísal sa pod to vyšší dopyt, ako je ponuka. Zvlášť sa to týka cien pozemkov. "Určite nestúpnu ceny za byty vo Veľkom Krtíši, ale Bratislava a okolie až po Nitru zrejme zažije nový cenový boom," hovorí P. Karász. Podľa viceprezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ľubomíra Kardoša, cudzincom sa oplatí investovať predovšetkým do pozemkov, ktoré kúpia na ich pomery veľmi lacno už teraz a o niekoľko rokov výhodne predajú. Vyčkávať, že neskor kúpim nehnuteľnosť za nižšiu sumu, sa asi veľmi neoplatí.

Nízke platy: Už niekoľko rokov rýchlejšie ako platy rastú ceny. Naše očakávania, že po vstupe do EÚ nám budú rásť mzdy, vyplývajú práve z toho, že dnes sú značne mizerné. Priemerná mesačná mzda v minulom roku predstavovala 12 365 korún. Čo je v prepočte asi 300 eur. Priemerný plat v krajinách európskej pätnástky je 2500 eur. Ak sa už dnes, v porovnaní s Čechmi, cítime ako chudobní príbuzní, v tomto prípade to bude ešte výraznejšie. Experti síce nevedia definovať, ako nám o dva roky v porovnaní s cenami stúpnu platy, sú však za jedno: prvé tri roky po vstupe nám reálne príjmy poklesnú. Dovtedy by mali rásť v priemere o dve percentá ročne.

Skúsenosti iných: Kedysi zaostalé Írsko na vstupe do EÚ výrazne profitovalo. Využilo finančnú výpomoc bohatších krajín, o ktorej sa dnes toľko hovorí aj u nás. Aby sa vyrovnávali rozdiely medzi zaostalejšími a vyspelejšími členmi EÚ, získavajú prví spomínaní výraznejšiu finančnú výpomoc. Z vyše 11-percentnej nezamestnanosti sa tak Írsko dostalo na dnešnú 4,2-percentnú úroveň. Írska ekonomika je podobne ako slovenská veľmi otvorená, čo znamená, že je závislá od zahraničných trhov. Írom sa otvorili trhy do ostatných krajín EÚ, kam smeruje asi polovica exportu. Problém, s ktorým sa my potýkame už dlhé roky - viac dovážame, ako vyvážame. Netreba však klesať na duchu. Rakúsko zaznamenalo po pristúpení do EÚ zdvojnásobenie počtu exportérov a importérov. Budeme podobne úspešní?

Chudobný Slovák: Zlá sociálna situácia Slovákov od vstupu skôr demotivuje. Veď ako nás bohatí ,,západniari" budú vnímať? Len sedemdesiatpäťpercentnú úroveň dnešnej pätnásťčlennej Európskej únie dosiahneme až za dvadsať rokov. Pomôcť by nám malo zavedenie eura, ktoré však odborníci očakávajú najskôr dva roky po našom vstupe. Nová mena by odstránila kolísanie kurzu koruny a umožnila zvýšiť export. O tom, kedy sa tak stane, rozhodne naša ekonomická výkonnosť. Netreba však zabúdať, že zavedenie eura v januári tohto roku spôsobilo v krajinách eurozóny nárast cien. Obchodníci totiž zaokrúhľovali ceny smerom nahor. Ani u nás to zrejme nebude inak.

Vína už len z dovozu?: Podobne dvojznačný vzťah k vstupu medzi krajiny EÚ ako občania Slovenska majú aj poľnohospodári. Na jednej strane vítajú finančnú výpomoc formou dotácií do poľnohospodárstva, na druhej strane sa obávajú už dnes silnejúcich hlasov po obmedzení domácej produkcie a uvoľnení trhu na dovoz. Niektorí predstavitelia EÚ už teraz prípadný vstup podmieňujú tým, že spotreba potravín by u nás nemala byť krytá väčším podielom domácej výroby. Chcú, aby sme znížili kvóty na mlieko, na stáda dobytka a oviec, čím by sme vlastne uvoľnili trhy na dovoz týchto surovín zo zahraničia. Navyše, po vstupe do EÚ už nebude možné zakladať ani vinice a plocha ornej pôdy sa bude len zmenšovať. Naši poľnohospodári tak síce získajú dotácie, ale súčasne prídu o miliardové tržby.

Tretina z platu na potraviny: V krajinách EÚ minú občania na potraviny 18 až 22 percent z príjmu, Slováci 34 až 37 percent. Nielen preto, že u nás sú nižšie platy, ale aj preto, že v Európe sú potraviny maximálne dotované štátom, a teda sú lacnejšie. "Je to boj o peniaze," otvorene hovorí o prístupových rokovaniach predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. "Ak nám dnes nezvýšia do poľnohospodárstva platby, pre obyvateľov to môže mať šokové dosahy." Rovnica je jasná. Ak nebudú kryté náklady, nebudeme konkurencieschopní, náš trh obsadí zahraničný tovar a ohrozí sa potravinová bezpečnosť. V hypermarketoch dnes síce kúpime lacnejšie paradajky z dovozu, čo však neznamená, že to tak bude aj o štyri roky. "Keď sme znížili výrobu cukru, zahraniční producenti, ktorí ho dovtedy ponúkali za 11 až 15 korún za kilogram, reagovali veľmi promptne a zvýšili cenu bieleho zlata na 20 až 22 korún. Nepotrebovali cukor dotovať, keďže sme boli na dovoz odkázaní." Podobne to môže byť aj s ďalšími potravinami. Akýkoľvek nedostatok vlastných potravín znamená zvýšenie cien. Každá krajina si svoje trhy chráni, aj preto bude mať kapitola poľnohospodárstva až do záverečných rokovaní stále pootvorené dvierka.

Pohyb osôb a tovarov: Predstavte si, že podnikáte a z 5,5-miliónového trhu, akým je Slovensko, sa dostanete medzi krajiny s počtom 370 miliónov ľudí. Už dnes mnohé firmy obchodujú s krajinami EÚ, úplné odstránenie bariér, ktoré však príde až postupne, uvíta nejeden podnikateľ. Zrejme viac ľudí zaujíma zásada voľného pohybu osôb. Bežne síce chodíme do Španielska, Grécka či Talianska na dovolenky, ale nájsť si prácu a súčasne uplatniť svoje vzdelanie, býva zvyčajne komplikované. Na letiskách nás už nebudú obmedzovať koridory určené pre občanov, ktorí nie sú v zóne EÚ. Kontrola na hraničných prechodoch pri vstupe nebude až taká zdĺhavá ako dnes. Niektoré krajiny, ako sú Švédsko, Holandsko, Dánsko a Írsko, uplatnia túto zásadu ihneď po prijatí, Rakúsko a Nemecko si vyžiadali podmienku na prechodné obdobie, počas ktorého chcú právo na slobodný pohyb osôb zavádzať postupne. Mladá generácia, ktorá je flexibilnejšia, možnosť zamestnať sa v zahraničí využíva už dnes.

Nielenže sa nám otvorí Európa, aj my budeme pre ňu zaujímavejšími partnermi. Ale začnú k nám chodiť aj turisti? Pokým nezvýšime kvalitu služieb, o príleve turistov sa nám môže len snívať. Výsledok prieskumu inštitútu Barometer je jednoznačný. Zo všetkých kandidátskych krajín je Slovensko spolu s Litvou a Slovinskom najmenej známym kandidátom. Občania EÚ k nám nielen necestujú, ale ani nás nepoznajú.

KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ

obsah | publicistika